Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Peter Pažitny et al.: Správa o vykonnosti južnych regiónov
328 Peter Pažitný - Karol Morvay - Simona Frisová-Ondriašová - Jaroslav Kling desiatych rokov dominantné z hľadiska produkcie. Slušné výsledky v produkcii dosahuje Tekov (index nárastu 2,9), ktorý je z hľadiska produkcie na obyvateľa tretím najsilnejším regiónom Slovenska (!). Zvyšné štyri južné regióny obsadili niektoré z posledných 6 miest. Vo všetkých štyroch dosiahol index nárastu produkcie v priemere dvojnásobok, čo je menej ako slovenský priemer (index 2,6). 3. DOLNÉ POVAŽIE - PODUNAJSKO Mapa 3 Dolné Považie - Podunajsko 3.1. Poloha Dolné Považie — Podunajsko tvorí juhovýchodný lúč vejárovitého zázemia Bratislavy. Na východe susedí s Dolnou Nitrou, na severe s Trnavskom, na západe s Bratislavou a na juhu s Maďarskom. Celé územie sa nachádza na úrodných pôdach Podunajskej nížiny, čo predurčuje aj hlavné zameranie ekonomiky regiónu. Na juhu región ohraničuje rieka Dunaj, jej prítok Malý Dunaj preteká centrálnou časťou celku. Na východe preteká regiónom dolný tok rieky Váh. Región sa nachádza na medzinárodnej železničnej dopravnej osi Bmo — Bratislava - Budapešť vybavenej dvojkoľajovou železničnou traťou ako aj na medzinárodnej riečnej dopravnej ceste (Dunaj). 3.2. Obyvateľstvo a sídla Región dosahuje hustotu zaľudnenia 129 obyvateľov/km2, čo je nad celoslovenským priemerom (110 obyvatelov/km2) a patrí k menším regiónom. Územie regiónu vytvára 142 obcí z ktorých má osem štatút mesta. Poľnohospodársky charakter regiónu vyplývajúci z jeho prírodných daností je podčiarknutý aj jasnou prevahou vidieckeho obyvateľstva, ktoré tvorí 60,7 % obyvatelov. Región sa vyznačuje veľkým množstvo obcí, ktoré majú niekolko tisíc obyvatelov. Najväčším mestom je Šaľa (24 538 obyvateľov) tesne nasledovaná Dunajskou Stredou (23 529). Ďalej sú to Sered (17 317) , Galanta (16 092) a Senec (14 811). 3.3. Hospodárstvo 3.3.1. Nezamestnanosť V regióne je značne diferencovaná situácia na trhu práce. Kým stav na trhu práce v okrese Senec je podobný stavu v Bratislave (pri miere nezamestnanosti 3,9 % môžeme hovoriť skôr o hrozbe nedostatku pracovných síl), tak okres Sala zaznamenáva (podlá údajov z októbra 2003) mieru evidovanej nezamestnanosti približne štvornásobnú oproti Sencu (16,5 %). V prihraničnej časti regiónu (okres Dunajská Streda) zľahčuje situáciu na trhu práce aj každodenné dochádzanie časti pracovnej sily do blízkeho maďarského mesta Gyó'r, ktoré sa vyznačuje nedostatkom pracovnej sily. 3.3.2. Mzdová úroveň Ide o región s výrazne podpriemernou mzdovou hladinou. Priemerná mesačná mzda v roku 2002 dosiahla 12 074 Sk, čo znamená 69 % úrovne priemernej mzdy v Bratislave a 93 % úrovne celoštátnej priemernej mzdy.
