Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Peter Pažitny et al.: Správa o vykonnosti južnych regiónov

326

Peter Pažitný — Karol Morvay - Simona Frisová-Ondriašová - Jaroslav Kling

Tabulka 7

Počet novopostavených bytov na 1000 obyvateľov

Región

1985 - 1989

1990 - 1994

1995 - 1999

2000 - 2004

Bratislava

8,8

3,2

2,6

4,3

Tmavsko

5,1

2,9

1,8

3,6

Dolné Považie - Podunajsko

5,8

3,6

1,7

3,3

Záhorie

5,0

2,9

1,7

2,9

Horné Považie

5,1

2,9

1,6

2,9

Šariš

6,5

3,4

1,2

2,4

Spis

6,0

3,7

1,5

2,2

Horná Nitra

6,5

3,7

1,3

2,2

Orava - Liptov — Turiec

6,2

3,1

1,3

2,1

Zvolensko

8,0

2,3

1,4

2,0

Tekov

6,5

2,8

M

2,0

Stredné Považie

6,4

3,5

1,5

1,8

Gemer - Novohrad - Malohont

6,3

3,0

1,2

1,8

Dolná Nitra

5,4

2,8

0,9

1,7

Zemplín

6,4

3,1

1,2

1,6

Košice - Abov

7,1

2,4

1,9

1,5

SR

6,4

3,1

1,5

2,4

Zdroj: M.E.S.A. 10..

ponduje s ekonomickou výkonnosťou - obe sú zaostalé a radia južné regióny do kategórie R3, resp. R4. (Pozri štúdiu Regióny Slovenska a porovnanie ekonomickej a cestnej infraštruktúry. M.E.S.A. 10 Consulting Group, s. r. o.)

Zdanlivo sa jedná o začarovaný kruh, avšak zaostalosť južných okresov nie je primárne daná úrovňou cestnej infraštruktúry, ale kvalitou ľudského potenciálu. Napojenie južných regiónov na medzinárodnú dopravnú infraštruktúru je totiž v zjednotenej Európe možné riešiť napojením sa na systém maďarských diaľnic. Oveľa väčší problém však vidíme vo vodovodnej infraštruktúre a rastúcom počte rómskeho obyvateľstva, žijúce v osadách bez základnej infraštruktúry.

2.3. Produkcia a mzdy

Údaje o hrubej produkcii v plnej nahote vykresľujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Južným regiónom patria v ukazovateli hrubá produkcia s výnimkou Košíc posledné miesta. Produkcia v Bratislave dosahuje 26 percent Slovenska a objem posledných 7 najslabších regiónov Slovenska (tabuľka 8). Produkcia sa tak počas posledných 20 rokoch oveľa viac skoncentrovala do Bratislavy na úkor Košíc a ostatných regiónov (graf 1). Graf 1 znázorňuje koncentráciu hrubej produkcie v regiónoch Slovenska. Regionálne úplne rovnomerne by bola produkcia rozložená v prípade, že krivka by mala tvar pod uhlom 45 stupňov. Čím viac sa krivka odďaľuje od tejto rovnovážnej krivky, tým viac sa produkcia koncentruje do menšieho počtu regiónov. Graf 1 pekne dokumentuje práve posun k vyššej koncentrácií produkcie do menšieho počtu regiónov — krivka v rokoch 2000 - 2004 je výraznejšie posunutá doprava ako v rokoch 1985 - 1989.

Koncentráciu do Bratislavy dokumentuje aj index nárastu produkcie - kým v Bratislave narástla o 6,8 tak v Košiciach len o 1,8 (tabuľka 8), pričom Košice boli vďaka hutníckemu a oceliarskemu priemyslu na konci osem-