Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Eleonóra Sándor: Zmena režimu Madarskymi očami
Zmena režimu maďarskými očami 31 dajšej polícii už známe.7 Na základe dnešného stavu výskumu si však môžeme dovoliť povedať, že moc narábala „s nepriateľom“ z hľadiska štátnej bezpečnosti jednotne, pre zaradenie jednotlivých skupín bola najdôležitejším kritériom ich aktivita v danom období.8 Hlásenia ministra vnútra najvyššiemu vedeniu Komunistickej strany Československa, resp. Komunistickej strany Slovenska v druhej polovici osemdesiatych rokov o stave národnej bezpečnosti vždy uvádzajú medzi pozorovanými, čiže „spoločensky nebezpečnými“ skupinami aj „maďarských nacionalistov“ (a menovite Miklósa Durayho'). (Tieto hlásenia treba samozrejme brať s istou rezervou, ved ich cieľom bolo okrem iného ukázať, že tajná polícia má všetky podozrivé aktivity pod prísnym dohľadom a kontrolou a úspešne zabraňuje ich prebujneniu.) Hlásenie z roku 1986, venujúce osobitnú pozornosť situácii na Slovensku, uvádza na prvom mieste - podľa niektorých bádateľov to vyjadrovalo aj stupeň „nebezpečnosti“ - tzv. reformných komunistov z roku 1968 a na druhom mieste skupinu bratislavského občianskeho disentu, vrátane jej pražských kontaktov. Pri tejto skupine, kde sa menovite spomínajú Miroslav Kusý, Ján Jablonický a Ján Čamogurský, hlásenie zvlášť vyzdvihuje, že sa zintenzívnil ich vzťah s Miklósom Duraym „v súvislosti so zneužívaním národného cítenia občanov Slovenskej socialistickej republiky maďarskej národnosti.“ Roku 1987 tajná služba podáva hlásenie o snahách vytvoriť užšiu spoluprácu medzi pražskou opozíciou, „protisocialisticky zameranými bývalými členmi Komunistickej strany Slovenska“, „reakčným krídlom rímskokatolíckej cirkvi“ a maďarskej menšiny. Z okruhu vnútorných nepriateľov maďarskej národnosti sa opäť uvádza meno Miklósa Durayho, resp. sa spomínajú „protagonisti maďarského nacionalizmu v nitrianskom a galantskom okrese“. V poradí nasledujúce hlásenie z roku 1988 uvádza na „poprednom“ drahom mieste tých, čo „útočia na národnostnú politiku Komunistickej strany Československa zneužívajúc city občanov maďarskej národnosti“. V hlásení sa — bez konkretizácie osôb — hovorí o tom, že istí jednotlivci sa pokúšajú využiť Csemadok na „legalizovanie nacionalistickej činnosti“, ďalej sa zmieňuje o „stupňujúcej sa nepriateľskej aktivite pracovníkov Vydavateľstva Madách“. Na porade vedúcich predstaviteľov tajnej služby venovanej otázke vnútorného nepriateľa v októbri 1989 sa už hovorilo o značnom rozširovaní opozičných štruktúr. Otázka „maďarského nacionalizmu“ dostala najväčší priestor v hlásení zo Západoslovenského kraja, predovšetkým kvôli činnosti Výboru na ochranu práv maďarskej menšiny v Československu, ktorý rozširoval protestnú výzvu proti jednému z rozhodnutí ÚV KSČ (týkajúceho sa škôl na národnostne zmiešanom území).9 Aj z hlásení tajnej služby jednoznačne vyplýva, že z pohľadu mocenských štruktúr znamenalo mimoriadne nebezpečenstvo najmä nadväzovanie kontaktov a spolupráce medzi jednotlivými opozičnými skupinami. Bolo teda logické, že sa moc usilovala o rozdelenie opozície a o rozdúchavanie nedôvery medzi jej jednotlivými aktérmi. Účastníci výsluchov vo svojich spomienkach často pou* Poznámka redaktora: V tejto publikácii sa striktne pridržiavame skloňovania mena Duray v tvare Durayho, Duraymu, Duraym namiesto v slovenskom úze zaužívaného tvaru Duraya, Durayovi, Durayom. Len táto forma je totiž v súlade s pravidlami maďarského i slovenského jazyka zároveň. Hláska -y/-i je v maďarčine, v menách typu Buday/Budai, Garay/Garai, Bártfay, Jókai plnohodnotnou slovotvornou príponou, označujúcou príslušnosť k nejakému sídlu (Buda - Budin, Gara - obec v Békéšskej župe, Bártfa - Bardejov, Jóka - Jelka) a vyslovuje sa ako osobitná slabika (Buda-y, Gara-i, Bártfa-y, Jóka-i), nespodobuje sa do tvaru Budaj, Garaj ap. Meno Duray síce neoznačuje príslušnosť k sídlu (podľa Miklósa Durayho samotného má meno francúzsky pôvod a na územie bývalého Uhorska sa dostalo cez Sliezsko a Halič), avšak jeho výslovnosť a skloňovanie je v maďarčine rovnaké ako v prípade mien typu Buday, Garai.
