Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Jaroslav Kling: Regionálna politika a verejná správa
308 Jaroslav Kling V rokoch 1999 - 2003 bolo týmto programom prerozdelených do regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti spolu takmer 470 mil. Sk. Z tejto sumy smerovalo do okresov s významným zastúpením maďarskej menšiny (viac ako 10 % obyvateľstva) viac ako 53 % prostriedkov v podobe nenávratného príspevku. Ak sledujeme vývoj od roku 1999 do roku 2003, môžeme si všimnúť, že kým v roku 1999 sa kvalifikovali na pomoc aj okresy Galanta a Dunajská Streda, tak v nasledujúcich rokoch už nie. Toto môže znamenať, že sa tieto okresy ekonomicky pozbierali a miera nezamestnanosti v nich nedosahuje takú kritickú hodnotu ako v iných okresoch. Podobný vývoj naznačovali aj okresy Nové Zámky a Šaľa v rokoch 2000 - 2002, avšak v roku 2003 sa už opäť kvalifikovali na pomoc. Najväčšie príjmy z programu mali okresy Trebišov a Michalovce, podnikatelia z ktorých získali dotácie presahujúce v každom okrese 31 mil. Sk. Pre účely zistenia efektívnosti tohto programu by bolo potrebné poznať, koľko pracovných miest bolo v podporených projektoch vytvorených a koľko z nich bolo udržaných aj po skončení dotovania. 3.2.2. Program rozvoja bytovej výstavby M VR R Nedostatok dostupných bytov je jedným z dôvodov malej priestorovej mobility pracovnej sily a nepriamo spôsobuje nárast regionálnych rozdielov jednotlivých častí krajiny. Vláda SR schválila v roku 1999 Koncepciu rozvoja bytovej výstavby. Podľa tohto dokumentu je želateľným cieľovým riešením v oblasti bytovej výstavby financovanie rozvoja bývania najmä zo súkromných zdrojov. Verejné prostriedky štátu a obcí musia byť zamerané na podpora rozvoja bývania určeného najmä pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva a na nepriamu podporu formou daňových úľav. Štátna podpora bytovej výstavby je poskytovaná okrem programov úverového financovania aj vyčleňovaním dotácií zo štátneho rozpočtu a prostriedkov získavaných v procese privatizácie na zabezpečenie výstavby technickej vybavenosti, obstaranie nájomných bytov pre občanov s nižšími príjmami a odstraňovanie porúch bytových domov postavených panelovou technológiou, ktoré nie sú zapríčinené nedostatočnou údržbou. Dotácie sa poskytujú obciam v rámci Programu rozvoja bývania. Tento program má tri podprogramy: dotácie na výstavbu nájomných bytov vo verejnom nájomnom sektore; na výstavbu technickej vybavenosti a na obnovu bytového fondu. Dotácie možno poskytnúť až do výšky 30 % obstarávacích nákladov pri výstavbe bytu bežného štandardu a do 80 % pri výstavbe bytu nižšieho štandardu v rómskych osadách. V podprograme výstavby technickej vybavenosti možno získať dotáciu až do výšky 80 % obstarávacích nákladov. V poslednom podprograme možno získať dotáciu vo výške do 50 % obstarávacích nákladov. V rokoch 1996 - 2002 poskytlo MVRR dotácie na výstavbu nájomných bytov v celkovej hodnote viac ako 6,5 mld. Sk. Z tejto sumy pripadlo na obce okresov s podielom obyvateľov maďarskej národnosti viac ako 10 % z celkového počtu obyvateľov takmer 1,44 mld. Sk (22 %). Tento percentuálny podiel zhruba zodpovedá podielu okresov na celkovom počte obyvateľov Slovenska. Dotácie boli poskytnuté na výstavbu, prístavbu alebo prestavbu celkovo 11 336 bytových jednotiek (suma len za roky 2000 — 2002), z toho v „maďarských“ okresoch bolo podporených 2 537 bytov, pričom vrchol v počte podporených bytov bol dosiahnutý v roku 2002. V tomto roku obce vo veľkej miere využívali výhodnú podporu zo strany Štátneho rozpočtu (pôžička zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácia z MVRR). Najväčší objem dotácií bol v tomto období poskytnutý obciam v okrese Dunajská Streda, kde bolo zároveň podporených aj najviac bytov. Okrem samotnej dotácie na výstavbu bytov smerovali v tomto období nemalé dotácie aj na budovanie technickej vybavenosti bytov. Nepočítajúc rok 1997 pritieklo v rozmedzí rokov 1996 - 2002 na územie s podielom obyvateľov maďarskej národnosti nad 10 %
