Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Jaroslav Kling: Regionálna politika a verejná správa

298 Jaroslav Kling V septembri 2001 bol v NR SR schválený Zákon 416/2001 o prechode niektorých kom­petencií z orgánov štátu na obce a vyššie územné celky. V súlade s týmto zákonom pre­biehal s väčšími či menšími komplikáciami a problémami presun kompetencií v niekoľ­kých etapách: k 1.1.2002 (začiatok fungovania samosprávnych krajov), k 1. 4. 2002, k 1. 7. 2002, k 1. 1. 2003 a k 1. 1. 2004. Financovanie prenesených úloh prebieha v zmysle novely zákona o rozpočtových pravid­lách a to tak, že okrem financií na chod úra­dov samosprávnych krajov dostávajú obce a samosprávne kraje tzv. decentralizačnú dotáciu na plnenie prenesených úloh, avšak aj v oblas­ti financovania presun kompetencií silno viaz­ne (meškanie platieb, nízke platby, atď.). Po parlamentných voľbách v roku 2002 si takmer „staronová“ vláda včlenila do svojho programového vyhlásenia časť o pokračovaní reformy verejnej správy a jej decentralizácii, pričom už v tomto dokumente sa zaviazala ku niektorým konkrétnym krokom ako napríklad: uskutočniť reorganizáciu štátnej správy, s čím súvisí aj zrušenie okresných úradov, záväzok realizovať efektívny, štíhly a nie drahý štát, pokračovať v procese decentralizácie a dekon­­centrácie štátnej správy, posilniť postavenie, ale aj zodpovednosť územnej samosprávy pri pos­kytovaní služieb občanovi, atd., čo sa však nie v plnej miere zatiaľ podarilo realizovať. Opäť bol vytvorený post Splnomocnenca vlády SR pre decentralizáciu verejnej správy a vláda menovala do tejto pozície Viktora Nižňan­­ského. O svoju hlavnú - koordinačnú úlohu sa podľa schváleného štatútu delí spolu s minis­trom vnútra a ministrom financií. Splnomoc­nenec vypracoval dva varianty rýchlosti pokra­čovania reformy. „Zrýchlený variant“ hovoril o vytvorení novej štruktúry miestnej štátnej správy a začiatku jej fungovania od 1. januára 2004. Očakávanú fiskálnu decentralizáciu, resp. spustenie nového modelu financovania verejnej správy odkladal na rok 2005; rok 2004 má byť rokom prípravy fiskálnej decen­tralizácie. Druhý „Optimálny variant“ počítal s prípravou všetkých zmien počas roku 2003, pričom príprava by zahŕňala aj verejnú disku­siu. Jej nedostatok bol často kritizovaný aj počas predošlej vlády. V roku 2004 sa podľa tohto variantu mala schváliť potrebná legislatí­va, zahŕňajúca už aj fiskálnu decentralizáciu. Zároveň by bol poskytnutý primeraný čas na prípravu všetkých týchto zmien a teda by sa nebolo možné „odvolávať“ na prípadné problé­my vzniknuté v dôsledku časového stresu, naopak, implementáciu by bolo možné dôklad­ne pripraviť. Od 1. januára 2005 by boli spus­tené zmeny zároveň v oblasti organizačnej, ako aj v oblasti finančnej. Proti tomuto variantu hovorila najmä skúsenosť s implementáciou iných reforiem, kde pri ich odkladaní, resp. dlhom trvaní ich prípravnej fázy, sa posilňuje rezistencia systému voči zmenám. V januári 2003 sa koaliční partneri rozhodli pre použitie zrýchleného variantu. Splnomocnenec vlády vypracoval potom návrh ďalšieho postupu de­centralizácie verejnej správy. V roku 2003 sa zrealizovala reorganizácia miestnej štátnej správy ked v októbri prijala koalícia kompro­misné riešenie usporiadania desintegrovanej miestnej štátnej správy. Zákonom č. 515/2003 o krajských úradoch a obvodných úradoch bola vytvorená sieť 50 obvodných úradov vše­obecnej miestnej štátnej správy, počet kraj­ských úradov zostal zachovaný. Okrem tejto siete bolo vytvorených ešte ďalších osem sietí úradov špecializovanej miestnej štátnej správy. Okrem reorganizácie miestnej štátnej správy prebiehali aj práce na príprave fiskálnej decen­tralizácie. Na jar 2004 bol verejnosti predsta­vený návrh Ministerstva financií, ktorým má územná samospráva dostať 100 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb (71 % miestna samospráva a 27 % samosprávne kraje), výnos cestnej dane (samosprávne kraje) a väčšiu voľ­nosť pri stanovovaní sadzby miestnych daní (vrátane dane z nehnuteľností). 2.2. Voľby do orgánov územnej samosprávy vo vzťahu k maďarskej menšine Volebné správanie sa obyvateľstva na juhu Slovenska je vo veľkej miere ovplyvnené jeho

Next

/
Oldalképek
Tartalom