Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Jaroslav Kling: Regionálna politika a verejná správa

296

Jaroslav Kling

1.2. Faktory ovplyvňujúce postavenie územia obývaného obývateľní maďarskej národnosti

Dnešné sociálno-ekonomické postavenie územia južného Slovenska je spôsobené súbehom niekoľkých faktorov:

1. zanedbanie rozvíjania územia v období pred rokom 1989 - socialistická industrializácia sa lokalizovala najmä do kotlinových polôh, pričom nížinovým polohám bola ponechaná len poľnohospodárska funkcia, čo bolo sprevádzané so zanedbaním investícií aj do dopravnej infraštruktúry (Bašovský 1995),

2. demografické faktory - prirodzený pohyb — už od roku 1980 dochádza k úbytku obyvateľov v tejto časti krajiny v dôsledku zníženiu pôrodnosti ako aj zvýšeniu veku tu bývajúceho obyvateľstva. Región je demograficky regresívny (Gajdoš 1992, Bezák 2002, Bašovský 1995),

3. demografické faktory - migrácia - v posledných dvadsiatich rokoch možno sledovať zmeny v charaktere migrácií obyvateľov južného Slovenska. Kým v 80-tych rokoch bolo územie migračné stratové v 90-tych rokoch sa zmenili migračné toky a južné oblasti krajiny sa stávajú cieľom medziregionálnych migrácií obyvateľov, najmä juh západného Slovenska v zázemí Bratislavy (Bezák 2002), čo čiastočne podporuje tvrdenie o tom, že táto časť územia osídleného obyvateľstvom maďarskej národnosti je zo sociálno-ekonomického hľadiska odlišná od zvyšku územia južného Slovenska.

4. primárna orientácia na poľnohospodárstvo a súvisiace aktivity - pričom poľnohospodársky sektor na Slovensku bol pred rokom 1989 typický vysokou sociálnou zamestnanosťou, najmä v južných a juhovýchodných častiach krajiny s nedostatočnou ekonomickou infŕaštruktúrou (Buchta 2003). Prejavilo sa to po roku 1989 vysokou agrárnou nezamestnanosťou, keď sa poľnohospodárske podniky nevedeli prispôsobiť zmeneným podmienkam. Podľa Buchtu (2003) je tento segment nezamestnaných (bývalí poľnohospodárski zamestnanci) značne rigidný a ťažko sa dostáva späť na trh práce a následne sa dostáva stálo do väčšej sociálnej izolácie, najmä v hospodársky znevýhodnených regiónoch ako je región južného Slovenska (Juhoslovenská kotlina).

2. REFORMA VEREJNEJ SPRÁVY A JEJ PREJAVY NA ÚZEMÍ JUŽNÉHO SLOVENSKA

2.1. Postup reformy verejnej správy na Slovensku po roku 1989 s dôrazom na vývoj po roku 1998

Do roku 1990 verejnú správu na Slovensku vykonávala trojúrovňová sieť národných výborov (miestne/mestské, okresné, krajské). Tieto orgány boli orgánmi štátnej moci, orgánom štátnej správy ako aj orgánom hospodárskeho riadenia. Vo všetkých týchto funkciách však boli v závislosti na vyššom stupni a na centre. V roku 1990 boli národné výbory zrušené a bola odštartovaná reforma verejnej správy na Slovensku.

Prijatím Zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení sa v rámci verejnej správy oddelila štátna správa od volenej samosprávy a začal sa používať tzv. duálny model usporiadania verejnej správy s jednou úrovňou územnej samosprávy - miestna samospráva.

Až do roku 2001 sa ďalší vývoj vo verejnej správe zaoberal len štátnou správou (boli prijaté aj viaceré novely obecných zákonov). Najskôr, v roku 1990 boli zrušené kraje ako jednotky štátnej správy a bola vytvorená nová úroveň podriadená okresnej úrovni — obvody. Územná organizácia štátnej správy na Slovensku medzi rokmi 1990 a 1996 pozostávala z 38 okresov a 121 obvodov.

V roku 1996 bola zrealizovaná reforma miestnej štátnej správy, ked úroveň obvodov bola zrušená, siete špecializovanej miestnej štátnej správy boli nahradené sieťou 79 okresných úradov integrovanej miestnej štátnej správy. Bola vytvorená vyššia úroveň miestnej štátnej správy, osem krajov. Hoci počet