Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny 285 začali vznikať pomerne neskoro. Tieto vzdelávacie organizácie sa zamerali predovšetkým na ďalšie vzdelávanie, odborné školenia, „tréningy“, resp. také konferencie a pracovné stretnutia, z ktorých profitovali v prvom rade samotné mimovládne organizácie. V rámci tretieho sektoru na Slovensku sa vzdelávaním tohto typu začalo už začiatkom deväťdesiatych rokov. Žiar, na týchto školiacich aktivitách sa maďarské menšinové organizácie pre materiálne a jazykové dôvody nezúčastnili. Dôležitú úlohu tu zohrávala aj vzdialenosť, ved tieto školenia sa zvyčajne uskutočňovali mimo území obývaných Madármi. V oblasti ďalšieho odborného vzdelávania dosiahli významné úspechy nasledovné organizácie: Zväz maďarských pedagógov na Slovensku (permanentné odborné vzdelávanie učiteľov), Csemadok (osvetové školenia v prvej polovici deväťdesiatych rokov), Kolégium Jánosa Selyeho (doktorandské štúdium, systém tútorského vzdelávania), Etnografická spoločnosť Maďarov na Slovensku (príprava amatérskych národopisných zberateľov), Maďarské folklórne združenie na Slovensku (kurz pre školiteľov ľudových tancov), Nadácia Sándora Máraiho (kurzy komunikácie, prevencie a riešenia konfliktov) atd, v oblasti zefektívnenia fungovania neziskových organizácií vykonalo nezastupiteľnú prácu Fórum informačné centrum. 4.3.5. Organizácie orientované na Európsku úniu Sú to tie novovzniknuté regionálne a euroregionálne združenia, podporujúce predovšetkým mikroregionálnu a cezhraničnú spoluprácu, ktoré už reagujú na výzvy a požiadavky obdobia po našom vstupe do Európskej únie. V rámci štruktúry maďarských menšinových inštitúcií na Slovensku je to úplne nová činnosť. Etnický prvok sa však uplatňuje aj tu, ved slovensko-madärské hranice poskytujú možnosti na veľmi úzku spoluprácu a tieto možnosti maďarské organizácie na Slovensku aj využívajú, nachádzajúc si vhodných partnerov na maďarskej strane. Zároveň je badateľný aj podstatný posun z hľadiska významu etnicity. Nové vzťahy vznikajú už na úrovni verejnej správy (obecné samosprávy, župy/kraje), kde nie je dôležitá len jazyková príbuznosť alebo kultúrne zázemie, ale čoraz viac sa do popredia dostávajú hospodárske, sociálne a iné otázky. 4.4. Vydavateľstvá, periodiká a časopisy Nemožno ich v plnej miere považovať za integrálnu súčasť mimovládneho sektoru, ved z hľadiska svojej právnej formy (spravidla sú to s. r. o.) vznikli a pôsobia plne na ekonomickom princípe. Zároveň však z hľadiska svojej úlohy tvoria organickú súčasť menšinového inštitucionálneho systému. Vzhľadom na obmedzený trh sú zvyčajne odkázané na grantovú podporu, a tak tvoria jednu z významných cieľových skupín domácich i zahraničných finančných sponzorov. Vydavateľstvá vykonávajú aj dôležité kultúrne poslanie, ved sprostredkúvajú kultúrne produkty menšinovej komunite, jazykovej komunite i odbornej verejnosti. Hlavnou výzvou, pred ktorou stáli v uplynulých pätnástich rokoch či už v komunizme založené, „slávnej minulosti sa tešiace“ vydavateľstvá, alebo nové vydavateľstvá založené po zmene režimu, bola otázka, akú ideológiu, aký odkaz, aký profil si dokážu vytvoriť, aké kultúrne a etické hodnoty sú schopné sprostredkovať a ako sa dokážu udržať a vzájomne sa dopĺňať na tunajšom skutočne neveľkom trhu. 4.5. Štátne a samosprávne inštitúcie pôsobiace v oblasti zachovania kultúrneho dedičstva (Múzeá, knižnice, regionálne archívy, kultúrne a osvetové strediská a pod.) Protagonisti maďarských menšinových inštitúcií na Slovensku považovali tzv. štátne a dnes už samosprávne inštitúcie za akési cudzie teleso. Tieto inštitúcie zaradujeme do systému maďarských menšinových inštitúcií preto,
