Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny 283 Je dôležité poznamenať, že jednotlivé organizácie sa dajú zaradiť aj do viacerých kategórií, dôvodom je ich pestrosť a historický vývin. 4.3.1. Organizácie zabezpečujúce doplnkové finančné zdroje Veľmi veľa občianskych združení a nadácií bolo založených s cieľom fungovať ako zdroj doplnkového financovania činnosti inštitúcie, pri ktorej vznikli: napríklad danej školy, základnej organizácie Csemadoku, múzea, archívu, knižnice, vysokoškolskej katedry ap. (Tieto bud nemali právnu subjektivitu, alebo sa ako štátne inštitúcie nemohli uchádzať o nadačné zdroje). Takéto nadácie a združenia preto nemožno považovať za organizácie tretieho sektoru v pravom slova zmysle, ich vznik bol len reakciou na nové pomery. Väčšina z nich sa zúčastňovala otvorených grantových výziev len príležitostne, ale boli aj také, ktoré začali neskôr plniť v živote jednotlivých regiónov dôležité úlohy. 4.3.2. Organizácie viažuce sa k maďarským politickým stranám Už sme spomenuli, že v prvej polovici deväťdesiatych rokov viedla medzi politickými a mimovládnymi aktivitami len veľmi tenká hranica. Vo všeobecnosti sa politické hnutia a strany vlastniace značný organizačný potenciál podujímali aj na plnenie veľmi dôležitých úloh pri budovaní občianskej spoločnosti (organizovali konferencie, odborné stretnutia a v neposlednom rade zakladali neziskové organizácie). Zakladanie neziskových organizácií sa obyčajne uskutočňovalo prostredníctvom inštitucionálnych (napr. Nadácia Sándora Máraiho, Združenie pre spoločné ciele - Szövetség a Közös Célokért28) alebo osobných vzťahov a prepojení (Csemadok, Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, Združenie maďarských rodičov na Slovensku, Nadácia Lászlóa Mécsa, Združenie pre demokratickú a otvorenú spoločnosť, Nadácia Civitas, Nadácia Fóium, Nadácia Simonyi atď.). Nech už tieto organizácie vznikli akýmkoľvek spôsobom, ich charakteristickým znakom bolo to, že v kritických chvíľach (predvolebná kampaň, politické boje) sa dali zmobilizovať ako „nestranné“ a „nezávislé“ organizácie a ich predstavitelia mohli vyjadriť svoje názory z rôznych pozícií v závislosti na tom, v mene ktorého subjektu práve vystupovali. Je paradoxné, že popri tom, že sa politika, resp. politické strany za uplynulých pätnásť rokov pokúšali na maďarské menšinové organizácie vyvíjať značný vplyv, medzi tretím sektorom a politickými stranami sa nevytvorili inštitucionálne formy komunikácie. Vzťahy mali vždy len osobný charakter a záujmy a názory tretieho sektoru sa v tomto systéme vzťahov príliš nepresadili. Postoje zaujímané politickými stranami sa zásadne odlišovali od tradičného menšinového hodnotového systému založenom na budovaní inštitúcií a zachraňovaní tradičných hodnôt a sústreďovali sa na budovanie hospodárskeho vplyvu, pretváranie vlastníckych vzťahov, posilňovanie postavenia územných samospráv ap. Tieto postoje nekorešpondovali s predstavami a požiadavkami maďarských menšinových ustanovizní, resp. ťažko sa s nimi dostávali do súladu. Akokoľvek je to nepopulárne, musíme pripomenúť, že v počiatočnom období Slovenskej republiky (1993 - 1998) Slovenská národná strana ako vládna strana uplatnila všetok svoj politický vplyv v záujme toho, aby takmer v každom okresnom sídle na južnom Slovensku za babku sprivatizovala nehnuteľnosti vo vlastníctve miestnej samosprávy alebo štátu pre Maticu slovenskú. Neskôr, v období účasti SMK vo vláde, vznikol v rámci Nadácie Illyés Program maďarských domov, v rámci ktorého sa investovali milióny forintov z maďarských verejných zdrojov na zakúpenie a rekonštrukciu nehnuteľností pre potreby maďarských mimovládnych organizácií. Dôvody treba hľadať predovšetkým v postojoch novej politickej a hospodárskej elity. Nová maďarská politická elita, ktorá sa konštituovala na Slovensku v deväťdesiatych rokoch,