Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny 281 spôsobom, akými prostriedkami a s akou efektivitou podporovaná inštitúcia funguje. Pre podporovateľa nachádzajúceho sa v centrálnej pozícii je dôležitá len markantná signalizácia jej existencie. V dôsledku toho ochotne podporuje také inštitúcie, ktoré sa prejavujú ako silné organizácie v reprezentačnej, symbolickej rovine, podporuje ich akcie, podujatia, podporuje privlastnenie si fyzického či spoločenského priestoru potrebného pre ich činnosť“ (Biró 1998, 32). Je zaujímavé, že tento typ organizácie sa aj v celkom nových podmienkach a vo vyššie popísanom uzavretom, komplexnom menšinovom spoločenskom prostredí pokúsil na národnostnom, politickom a ideologickom základe reprodukovať už z minulosti známy socialistický model ,jedinej“ organizácie v novej, pluralistickej situácii, ale v podobnom virtuálne uzavretom národnostnom prostredí. Organizácie patriace do tejto kategórie prešli počas uplynulých pätnástich rokov významnými zmenami. Uskutočnili celý rad odborných programov, pomáhajúc prostrediu, z ktorého samy vyšli. V krízových situáciách disponovali skutočnou mobilizačnou silou, alebo sa aspoň postavili na čelo mobilizačných aktivít. V podstate sa však organizácie patriace do tejto kategórie aj dnes správajú podlá pôvodného scenára, rozdiel je možno len v tom, že v novom prostredí obsadenom viacerými aktérmi musia viesť o svoje niekdajšie monopolné postavenie tvrdý zápas. 4.2. Csemadok Csemadok by logicky patril do vyššie uvedenej prvej kategórie organizácií, keby nemal pred rokom 1989 a aj v procese spoločenskopolitických zmien také tradične ústredné a monopolné postavenie. Csemadok sa po roku 1989 pokúsil transformovať na vedúcu záujmovú, spoločensko-(politickú) organizáciu, podlá vzoru svojich cielov a tradícií z roku 1968. Aj po nevydarenom pokuse o transformáciu na stranu, v prvých dňoch roku 199022 bolo jeho najvážnejšou vnútornou dilemou, či má byť kultúrnou organizáciou alebo spoločenskou organizáciou na ochranu záujmov.22 Napriek tomu, že (hlavne v období volebných kampaní) prostredníctvom svojich organizačných zložiek deklarovane podporoval isté maďarské politické strany,24 súc vytesnený z politických a mocenských štruktúr, dlhé roky hladal svoju novú tvár. Po roku 1995, keď bol zbavený - nemalej — priamej štátnej podpory, úplne stratil svoju spoločenskú váhu. I keď sa naoko poučil zo skúseností a viackrát sa pokúsil o zmenu, neviedlo to k opätovnému potvrdeniu a posilneniu jeho kultúrnej misie. Hlavnou príčinou bolo snáď to, že jeho vedúci predstavitelia vyvíjali činnosť v iných, hlavne politických organizáciách a ich práca v Csemadoku mala len symbolický charakter. „Vysychaním“ finančných zdrojov celoštátneho ústredia sa podstatná časť činnosti Csemadoku presunula na jeho oblastné výbory. Vedúci oblastných výborov sa v závislosti od svojho nadšenia, zanietenia a finančných zdrojov usilovali s väčším či menším úspechom nadviazať na pôvodnú kultúrnu misiu organizácie: pokračovali v usporadúvaní tradičných ústredných podujatí Csemadoku a zakladali nové tradície (Jókaiho dni, Gombasecké kultúrne slávnosti, Celoštátna súťaž v prednese poézie a prózy Mihálya Tompu, Kodályove dni, Dni Zoltána Fábryho, Kazinczyho dni jazykovej kultúry, Purpurová ruža, Jarný vietor vodu vzdúva, Festival ľudového umenia v Želiezovciach ap.).25 Došlo tak ku paradoxnej situácii, že keď sa na prelome storočí podarilo s pomocou značnej finančnej pomoci z Maďarska kúpiť a obnoviť bratislavskú ústrednú budovu Csemadoku, ústredie ako také existovalo už len symbolicky a ani napriek mnohým snahám sa jeho pôvodnú autoritu už nepodarilo prinavrátiť. Najvýznamnejším indikátorom straty strategickej orientácie Csemadoku bola skutočnosť, že oživiť činnosť ústredia sa snažili funkcionári Strany maďarskej koalície (SMK). V nových podmienkach však bola prítomnosť
