Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
270 Károly Tóth v rámci literárnej obce pozadie pre formovanie jasne vyhranených táborov. Romány Lajosa Grendela, so svojím novátorským prístupom k zobrazeniu prepojenia medzi individuálnym a národno-historickým vedomím a so svojím zvýraznením významu maďarského literárneho jazyka, maďarskú literatúru na Slovensku organicky včlenili do kontextu univerzálnej maďarskej národnej literatúry. Bol to vážny úder domácemu, krypto-kolektivistickému, ideologistickému poňatiu menšinovej literatúry. V tom čase sa tento spor prezentoval ako generačný problém, pre zasvätených však bolo zrejmé, že ide o spor koncepčného charakteru. Významný zvrat na poli literárnych aktivít znamenalo založenie Maďarského PEN klubu na Slovensku v júni 1989. Samostatné maďarské centrum PEN pod vedením Kálmána Ballu, ktoré sa pripojilo k medzinárodnej asociácii, vzniklo so súhlasom pražského a budapeštianskeho centra a hoci fungovalo len niekoľko mesiacov, zverejnilo dôležité dokumenty na obranu uväznených slovenských a českých spisovateľov, ďalších známych osobností, ako aj v súvislosti s represáliami voči maďarským organizáciám na Slovensku (napríklad voči Štúdio erté)9. Centrum vybudovalo vzťahy so slovenskými, českými a maďarskými spisovateľmi — s tými, čo neskôr zohrali dôležitú úlohu v časoch spoločensko-politických zmien po novembri 1989. Popri týchto inštitucionálnych iniciatívach nesmieme zabudnúť na tých aktivistov, ktorí pôsobili v základných organizáciách alebo okresných výboroch Csemadoku, prípadne v iných spoločenských organizáciách, a svojím konaním a hodnotovými postojmi prispeli k udržiavaniu a posilňovaniu súdržnosti a kolektívneho ducha maďarskej komunity. Platí to obzvlášť v prípade tanečných folklórnych súborov, ktoré svojou mentalitou a rozvetvenou stykovou činnosťou organicky naväzovali na hnutie tanečných domov v Maďarsku, v tom čase tiež považované za opozičnú iniciatívu. 2. ORGANIZÁCIE ČINNÉ V OBDOBÍ ZMENY REŽIMU A ICH CHARAKTERISTIKA Prvé politické zoskupenie novembrových dní roku 1989, Maďarskú nezávislú iniciatívu (MNI) (Független Magyar Kezdeményezés — FMK), by sme mohli zaradiť aj do predhistórie. Bola totiž založená v Šali už 18. novembra, podľa vzoru českej Demokratickej iniciatívy, ktorá vznikla v novembri 1989 ako občianske združenie podobné Charte 77. Prvým predsedom Maďarskej nezávislej iniciatívy bol Károly Tóth, potom ju od roku 1991 viedol László A. Nagy. MNI sa roku 1992 transformovala na politickú stranu pod názvom Maďarská občianska strana (MOS, Magyar Polgári Párt - MPP). MNI, ktorej primárnym cieľom bola právna ochrana príslušníkov maďarskej menšiny, však od prvej chvíle nabrala nový smer a ihneď po svojom vzniku sa zapojila do politickej činnosti. Po zmene režimu sa podujala - podobne ako ostatné politické hnutia — na plnenie dôležitých úlohu aj pri budovaní tretieho sektora.10 Druhou organizáciou, ktorá vznikla tiež v prvých prevratových dňoch a aktívne sa zapojila do akcií organizovaných študentmi, bol Zväz maďarských študentov (Magyar Diákszövetség).11 Organizácia, ktorú založili József Berényi, Attila Szép, Péter Vörös, Szilárd Somogyi, Tibor Pál a ďalší, neskoršie vyvíjala činnosť pod názvom Študentská sieť (Diákhálózat) pod vedením Pétera Udvardiho ako mimovládna organizácia (predovšetkým ako organizácia vysokoškolských študentov). Študentská sieť existuje dodnes a svoj okruh pôsobnosti rozšírila popri vysokoškolákoch aj na študentov stredných škôl. V posledných novembrových dňoch vzniklo Fórum Maďarov v Československu (Csehszlovákiai Magyarok Fóruma),12 ktoré spojilo generáciu aktivistov z roku 1968 (László Dobos, Rezső Szabó, Ernő Rózsa, József Szőke) a predstaviteľov reformného krídla Csemadoku (Gellért Reicher, Jenő
