Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Maďarské národnostné školstvo 239 odborných škôl, resp. tried bola zrušená chemická priemyslovka v Bratislave, poľnohospodárska škola v Tomali a pedagogická škola v Leviciach. Medzitým vznikla jedna priemyselná stredná odborná škola v Hurbanove. Na Slovensku vznikli v deväťdesiatych rokoch súkromné a cirkevné stredné odborné školy. Roku 2002 bolo 36 takýchto škôl, kde sa v 204 triedach učilo 4 327 žiakov. Maďarská národnostná menšina za 13 rokov zriadila len 2 súkromné stredné odborné školy (+ 2 zmiešané), kde sa v 16 triedach učí 291 žiakov. Maďarská menšina teda znova nevyužila možnosť zriadiť pre maďarskú mládež súkromné a cirkevné stredné odborné školy. K uvedenému patrí aj to, že ešte aj roku 2002 existuje len 8 stredných odborných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. V školách s vyučovacím jazykom slovenským alebo v školách s tzv. spoločným riaditeľstvom sa v triedach vytvorených pre maďarské deti vyučuje po maďarsky často už iba predmet maďarský jazyk a literatúra. Roku 1995 bolo 22 takýchto škôl, dnes ich je už len 16. Možno teda konštatovať, že rozvoj stredného odborného vzdelávania maďarskej národnostnej menšiny (tak v oblasti štátnych ako aj súkromných a cirkevných škôl) je popri rozvoji takéhoto vzdelávania na Slovensku celkom mizivý. Znova môžeme povedať len to, že maďarská národnostná menšina nebola schopná aktivizovať svoje vnútorné modernizačné rezervy. 2.2.4.3. Stredné odborné učilištia V období rokov 1990 a 1996 nastali v organizácii, riadení, obsahovej i formálnej stránke výučby na stredných odborných učilíšť podstatné zmeny. V mnohých prípadoch ostali školy patriace pod jednotlivé rezorty bez majiteľa, bolo ich potrebné transformovať do nového organizačného a právneho rámca. Spoločenské a hospodárske zmeny si vyžiadali štrukturálne zmeny aj v stredných odborných učilištiach. V záujme riešenia tejto situácie boli prijaté nové zákony a nariadenia. Zároveň podstatne vzrástol dopyt po stredoškolskom vzdelaní ukončenom maturitou, resp. znížila sa príťažlivosť stredných odborných učilíšť. (V ďalšom budeme pod pojem stredné odborné učilište zahrňovať rovnako odborné učilištia, ako aj stredné odborné učilištia). Vývoj odborného vzdelávania maďarskej menšiny vykazuje v porovnaní s celoštátnymi údajmi v mnohých aspektoch tiež protichodné tendencie. A) V období pred zmenou režimu komunistické stranícke orgány venovali veľkú pozornosť vzdelávaniu robotníckych profesií a z ponuky stredných škôl navštevovalo najviac mladistvých práve stredné odborné učilištia. Ešte aj roku 1990 mali stredné odborné učilištia viac žiakov než gymnáziá a stredné odborné školy spolu. Do roku 2002 nastala zmena a na gymnáziách a stredných odborných školách sa už učilo o viac než 50 tisíc žiakov viac ako na stredných odborných učilištiach. Zároveň sa však v stredných odborných učilištiach zvyšoval počet žiakov, ktorí končili štúdium maturitou. Kvôli silnej tradícii odborného vzdelávania založenej za minulého režimu neprekvapuje fakt, že sieť stredných odborných učilíšť v pomere k počtu obyvateľov je ešte aj dnes najhustejšia spomedzi všetkých typov stredných škôl (tabuľka 25). Veľmi nízky je však počet stredných odborných učilíšť s vyučovacím jazykom maďarským, veď počet obyvateľov maďarskej národnosti pripadajúcich na jednu takú školu bol roku 1991 94 549, čo je skoro šesťkrát viac ako celoslovenský priemer a ešte aj roku 2002 je to štyrikrát viac. Šanca príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny dostať sa na stredné odborné učilište s vyučovacím jazykom maďarským je menšia ako celoštátny priemer napriek tomu, že do roku 2001 sa počet obyvateľov maďarskej národnosti pripadajúcich na jednu školu poskytujúcu maďarské alebo čiastočné maďarské vzdelávanie číslom 15 309 už priblížil k priemernému počtu obyvateľov pripadajúcich na jednu školu (14 384). Ak však vychádzame z toho, že maďarské stredoškolské od-
