Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
József Fazekas - Péter Hunčik: Predslov
Predslov 21 vilný prorežimový aktivizmus, až po komunistické íavičiarstvo. Svetonázorové hľadiská, ktoré určovali zameranie pôvodných maďarských strán, sa v polovici tridsiatych rokov dostávajú do úzadia - jednak ako reakcia na zmarenie dohody s českými a slovenskými stranami, jednak pod vplyvom maďarskej zahraničnej politiky — čoho výsledkom je uvedomenie si spoločných národných menšinových záujmov a zjednotenie dvoch najvýznamnejších maďarských menšinových strán roku 1936. Činnosť politických strán bola dobre dopĺňaná pôsobením maďarských menšinových inštitúcií. Úroveň ich práce bola síce veľmi premenlivá, ale kultúrna činnosť, ktorú vykonávali v záujme zachovania národnej identity Maďarov vtlačila maďarskému duchovnému životu v Československu v období medzi dvomi vojnami výraznú pečať. V tridsiatych rokoch sa čoraz viac udomácňuje myšlienka, že menšinové bytie je osobitným poslaním. Tento posun vo vnímaní vlastného postavenia je inšpirovaný menšinovým mesianizmom, jeho protagonistami sú významné osobnosti maďarského literárneho a vedeckého života na Slovensku, a odzrkadľuje tú novú duchovnosť, ktorá je už vyjadrením uvedomenia si dvojitej pripútanosti, dvojakej identity príslušníkov menšín. Po prvej viedenskej arbitráži nedochádza k podstatným zmenám v právnom postavení Maďarov, ktorí ostali na Slovensku: v školstve aj vo verejnom živote môžu používať svoj materinský jazyk, ak sú podobné práva priznané aj slovenskej menšine v Maďarsku. Uplatnenie zásady reciprocity sa teda obmedzuje právo maďarskej menšiny používať svoj materinský jazyk. Obdobie rokov 1945 - 1948 znamená éru úplného bezprávia maďarskej menšiny, ktoré sú označované ako „roky bez domoviny“ („a hontalanság évei“). Maďari (a Nemci) žijúcich v Československu boli - okrem aktívnych antifašistov - štátom zbavení občianstva, následne bola zhabaná pôda, budovy a nehnuteľnosti, ktorá bola v ich vlastníctve. Zamestnanci štátnej a verejnej služby maďarskej národnosti boli prepustení zo zamestnania bez akejkoľvek náhrady (Maďari nemohli dostať ani vojnové odškodnenie, ani dôchodok). Boli zatvorené maďarské školy, rozpustené maďarské spolky a organizácie. Maďari boli nútení k reslovakizácii, mnohí boli deportovaní do Čiech, Československo v podstate vnútilo Maďarsku dohodu o vzájomnej výmene obyvateľstva atď. Tieto opatrenia, obsiahnuté v Košickom vládnom programe, v zákonoch Slovenskej národnej rady, či Benešových dekrétoch zanechali dodnes živé, hlboké rany v dušiach príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. Po prevzatí moci komunistami, na základe zákona číslo 245 z 25. októbra 1948, mohlo byť príslušníkom maďarskej menšiny - po zložení prísahy vernosti — prinavrátené československé štátne občianstvo, avšak nemohli si uplatňovať špecifické menšinové práva. Až ústavný zákon číslo 33 z roku 1956 nariaďuje, že je potrebné vytvoriť vhodné podmienky na podporu hospodárskeho a kultúrneho rozvoja občanov maďarskej a ukrajinskej národnosti. Ďalej, podľa ústavy z roku 1960 mal štát zabezpečiť občanom maďarskej, ukrajinskej a poľskej národnosti možnosť vzdelávania sa a kultúrneho rozvoja v materinskom jazyku. Na základe uvedených opatrení sa počnúc päťdesiatymi rokmi na Slovensku postupne otvárajú brány maďarských škôl a materských škôl, pod silným straníckym dohľadom sa začína vydávanie maďarských kníh, novín a časopisov. 15. decembra 1948 vychádza prvé číslo denníka Új Szó a postupne vychádzajú ďalšie maďarské časopisy: Szabad Földműves (1950), Alkotó Ifjúság (1950), Fáklya (1951), Pionírok Lapja (1951), Új Ifjúság (1952), Kis Építő (1952), Dolgozó Nő (1952), A Hét (1956), Irodalmi Szemle (1958) atď. Vydávanie maďarských kníh sa začalo v rámci Vydavateľstva Pravda roku 1949. Roku 1953 vzniklo Maďarské vydavateľstvo v Československu, avšak roku 1956 bolo včlenené do Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry (neskoršie Vydavateľstvo Tatran). Roku 1967 vzniká maďarská sekcia
