Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Maďarské národnostné školstvo 203 namierených proti maďarskému národnostnému školstvu, často sú to dôsledky vyplývajúce z nariadení všeobecnej školskej politiky, ktoré zasiahli celý systém základného školstva na Slovensku. Môžeme sem zaradiť aj úsilie o integráciu deväťročných základných škôl, ktoré bolo na programe dňa od nadobudnutia účinnosti školského zákona z roku 1953.13 Sieť maďarských základných škôl na Slovensku najviac zasiahlo rušenie škôl v období rokov 1970 a 1985. V tomto období bolo na Slovensku zrušených 1 503 základných škôl, z toho 226 škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Na Slovensku bolo teda zrušených 39,2 % základných škôl, medzi nimi 46,12 % maďarských škôl.14 Zo zrušených základných škôl bolo 15,03 % s vyučovacím jazykom maďarským. Ak porovnáme údaje z roku 1958 a 1985, zistíme, že redukovanie siete základných škôl vo viacerých vlnách vo väčšej miere zasiahlo školy s vyučovacím jazykom maďarským, ved v tomto období bolo zrušených 298 (562 - 264) základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, čiže 53,02 % všetkých maďarských škôl. Je to určite jednou z hlavných príčin toho, že v spomínanom období sa podiel žiakov základných škôl maďarskej národnosti navštevujúcich slovenské školy zvýšil z 10,07 % na 26,97 % (tabulka 3).15 1. septembra 1950 bolo v Komárne otvorené prvé gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským.17 Boli zriadené dve stredné školy tretieho stupňa - všeobecné gymnázium v Komárne a pedagogické gymnázium v Bratislave (Pedagogická škola pre vzdelávanie učiteľov národných škôl s vyučovacím jazykom maďarským), zamerané na prípravu učiteľov pre národné školy. Okrem toho sa pri dvoch priemyselných odborných školách - v Bratislave a v Košiciach - otvorili maďarské oddelenia (maďarské triedy). V roku zriadenia začalo študovať v štyroch triedach komárňanského gymnázia 142 žiakov, do piatich tried bratislavského pedagogického gymnázia sa zapísalo 182 žiakov. V novozriadených triedach dvoch priemysloviek bolo zapísaných spolu 70 žiakov. V rokoch 1950 a 1955 mala maďarská menšina na Slovensku šancu na to, aby si vybudovala úplnú sieť stredných škôl zodpovedajúcu reálnym potrebám. Na začiatku sedemdesiatych rokov už fungovalo 13 gymnázií a v ďalších deviatich sa otvárali maďarské triedy, oddelenia.18 Počet žiakov gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským sa od zriadenia nových gymnázií postupne zvyšoval až do polovice šesťdesiatych rokov. Na začiatku sedemdesiatych rokov na Slovensku ďalej pokračovalo rozširovanie gymnaziálneho štúdia, na čo poukazuje aj rast počtu žiakov do roku 1980 (tabuľka 4). Do polovice ďalšieho desaťročia sa síce znížil počet žiakov o niekoľko tisíc, ale roku 1990 sa znova zvýšil na stav spred desiatich rokov. Vývoj počtu gymnazistov maďarskej národnosti nebol totožný so zmenami počtu všetkých gymnazistov, čo v ešte väčšej miere platí pre počet žiakov gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským (tabuľka 4).19 Stredné odborné školy s vyučovacím jazykom maďarským sa rozvíjali pomalšie ako gymnáziá. Roku 1950 sa vyučovalo po maďarsky v troch odborných školách a v ôsmich triedach sa učilo 315 žiakov tak, že počas roka prichádzali do maďarských tried ďalší žiaci. Do roku 1953 bola zriadená len jedna stredná odborná škola s vyučovacím jazykom maďarským, a to v Košiciach, a v ďalších ôsmich odborných školách boli otvorené maďarské triedy. V 41 triedach študovalo ešte vždy len 1 407 maďarských študentov. Bol to len veľmi pomalý vývoj, no roku 1954 sa aj tento pozastavil, pretože otváranie ďalších maďarských tried povoľovali úrady už len zdráhavo. Do školského roku 1970/1971 sa prakticky dotvorila sieť maďarských odborných škôl spolu s triedami s vyučovacím jazykom maďarským. Táto sieť sa s menšími zmenami zachovala aj v deväťdesiatych rokoch. V roku 1970 tvorilo túto sieť 5(1 +4) priemysloviek, 4 (0 + 4) ekonomické stredné odborné školy, 6 (5 + 1) poľnohospodárskych odborných
