Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Maďarské národnostné školstvo 201 nepovoľoval, ale ani nezakazoval zriadenie škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Konečnú zmenu znamenali až zásady o usporiadaní situácie maďarských občanov, ktoré schválilo Predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Československa 8. júla 1948. Podlá nich treba na všetkých stupňoch škôl vytvoriť pre deti maďarských spoluobčanov paralelné triedy.8 Existenciu maďarských škôl do roku 1960 negarantoval zákon. Nová ústava prijatá roku 1960 prvý raz od druhej svetovej vojny explicitne stanovuje, že deti maďarskej, ukrajinskej a polskej národnosti majú právo na vyučovanie v materinskom jazyku. Paragraf 29 nového školského zákona č. 186/1960, ktorý bol prijatý na základe ústavy z roku 1960, prvý raz legalizuje maďarské školy tým, že vyslovuje: v školách zriadených pre deti maďarskej, ukrajinskej a polskej národnosti je vyučovacím jazykom jazyk menšín. Toto právne postavenie trvá prakticky dodnes. Po druhej svetovej vojne boli materské školy s vyučovacím jazykom maďarským prvý krát zriadené v školskom roku 1950/1951. Vtedy navštevovalo 151 tried v 142 materských školách 4 985 detí. Na Slovensku to predstavovalo 7,24 % všetkých detí zapísaných do materských škôl, čo bol vtedy velmi dobrý výsledok.5 V školskom roku 1953/1954 bol počet maďarských materských škôl 262, v nich bolo 280 tried, počet zapísaných detí 7 626, čo bolo 12,67 % všetkých detí zapísaných do materských škôl na Slovensku. Počet detí navštevujúcich materskú školu s výchovným jazykom maďarským kulminoval roku 1957, ked 13,06 % všetkých detí v materských školách tvorili maďarské deti. Od tohto obdobia sme svedkami postupného poklesu. Počet detí zapísaných do materskej školy s výchovným jazykom maďarským síce postupne rástol, ale v oveľa menšom tempe, ako by tomu nasvedčovali celoslovenské údaje. Roku 1966 bol tento pomer už len 10,34 %, roku 1976 7,63 %, roku 1983 6,25 % (tabuľka 2).10 Štatistické údaje zvyčajne neobsahujú zloženie detí v materských školách podľa národnosti. Z výkazov, ktoré takéto údaje obsahujú, sa nám však otvára veľmi neradostný obraz (tabuľka 2). Kým roku 1970 navštevovalo z detí maďarskej národnosti slovenskú materskú školu 2 539 detí, čo predstavovalo 17,74 %, roku 1979 sa tento počet zvýšil na 6 111, čo predstavovalo 29,30 % všetkých detí maďarskej národnosti navštevujúcich materské školy" (tabuľka 2). Z pohľadu osôb maďarskej národnosti si v tabuľke môžeme všimnúť aj jeden pozitívny jav. V sedemdesiatych rokoch je relatívny podiel detí maďarskej národnosti v materských školách podtstatne vyšší, ako je ich zastúpenie v rámci príslušnej vekovej skupiny detí. Výsledkom opačného vývojového trendu je, že táto komparatívna výhoda do roku 1980 takmer úplne zmizla. V osemdesiatych rokoch sa znova začal istý pozitívny vývinový proces, čoho dôsledkom je, že do roku 1991 sa zvýšil prebytok počtu detí maďarskej národnosti v materských školách na 2 120. Po druhej svetovej vojne sa mohli na základných školách opätovne otvoriť triedy s vyučovacím jazykom maďarským až roku 1948, spočiatku len v rámci slovenských škôl. V školskom roku 1948/1949 bolo otvorených 154 tried s vyučovacím jazykom maďarským, v školskom roku 1949/1950 to už bolo 319 tried. V školskom roku 1950/1951 bolo otvorených 613 ľudových a stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským s 1 232 triedami, do ktorých sa prepísalo 45 497 žiakov. Už roku 1950 navštevovalo školu s vyučovacím jazykom maďarským 8,18 % zo všetkých žiakov základných škôl. Roku 1958 tvorili žiaci maďarských základných škôl 10,43 % všetkých žiakov základných škôl, čiže v tomto období navštevovalo slovenskú školu najmenej žiakov maďarskej národnosti, a to 10,07 % (tabuľka 3). Údaje ukazujú, že v šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch nastali v systéme maďarského národnostného školstva podstatné zmeny. Tieto zmeny nie sú vždy odrazom diskriminačných opatrení
