Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
BÉLA LÁSZLÓ MAĎARSKÉ NÁRODNOSTNÉ ŠKOLSTVO Kľúčové slová: národnostné školstvo; alternatívne vyučovanie; dvojjazyčné vysvedčenia; materské školy; základné školy; gymnáziá; stredné odborné školy; stredné odborné učilištia; vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku. 1. PREHĽAD MAĎARSKÉHO NÁRODNOSTNÉHO ŠKOLSTVA NA SLOVENSKU OD ROKU 1918 DO NOVEMBRA 1989 K tomu, aby sme pochopili procesy prebiehajúce v maďarskom národnostnom školstve na Slovensku po zmene režimu roku 1989, aby sme vystihli charakteristické črty uskutočnených zmien a načrtli obrysy žiaducich korekcií, je nevyhnutné poznať udalosti predchádzajúce roku 1989, je potrebné poznať vznik a históriu maďarského školstva na Slovensku. 1.1. Vznik maďarského národnostného školstva na Slovensku po prvej svetovej vojne Prvý zákon v Československu, ktorý sa meritórne zaoberal vzdelávaním menšín v ich materinskom jazyku, prijalo pražské Národné zhromaždenie 3. apríla 1919.' Tie ustanovenia uvedeného zákona, ktoré upravovali spôsob zriaďovania škôl, umožňovali existujúcim školám s vyučovacím jazykom maďarským aj naďalej pôsobiť, navyše, nevylučovali ani možnosť zriadenia takýchto škôl trebárs aj na území s väčšinovým slovenským obyvateľstvom. Podľa dikcie predmetného zákona mohla byť totiž verejná ľudová škola zriadená v každej obci, ak o to žiadali rodičia aspoň 40 školopovinných detí. Tam, kde počet žiakov navštevujúcich ľudovú školu dosiahol aspoň 400, mohla byť zriadená aj meštianska škola. Podľa zmieneného zákona mal byť v týchto školách vyučovacím jazykom materinský jazyk žiakov. Zákon však z pohľadu maďarských škôl ostal len v rovine právnej možnosti, pretože na území Slovenska nikdy nenadobudol platnosť.2 O zachovaní maďarských škôl svojvoľne rozhodoval Referát školstva a národnej osvety Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. Na území obývanom maďarskou menšinou sa po prvej svetovej vojne zachovala v podstate nedotknutá sieť značne zanedbaných obecných a cirkevných ľudových škôl zdedených z Rakúsko-Uhorska. Československé úrady pristúpili na tomto území k zriaďovaniu dobre vybavených štátnych škôl s vyučovacím jazykom slovenským, čím chceli slovenské školy urobiť príťažlivejšími pre maďarských rodičov. Do rozvoja maďarských škôl, ktoré boli väčšinou preplnené, úrady neinvestovali temer žiadne prostriedky. Zo 727 maďarských ľudových škôl na Slovensku bolo len 75 štátnych, 32 obecných a 4 boli súkromné. Ostatných 616 škôl patrilo cirkvám. Z 18 meštianskych škôl s vyučovacím jazykom maďarským boli 2 štátne, 4 obecné a 12 bolo cirkevných. Zo 4 gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským boli 2 cirkevné, 1 štátne a 1 obecné. Z ďalších 9 gymnázií s maďarským oddelením bolo 7 štátnych a 2 boli cirkevné. Štyri maďarské gymnáziá a reálne gymnáziá boli nasledovné:' Benediktínske katolícke gymnázium v Komárne, Obecné katolícke gymnázium v Nových Zámkoch, Československé štátne gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách a Zjednotené protestantské reálne gymnázium v Rimavskej Sobote. Do roku 1921 ostala len jedna pedagogická škola s vyučovacím jazykom maďarským,
