Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
190 László Gyurgyík budeme snažiť určiť zmeny prebiehajúce smerom k slovenskej národnosti. 3.1. Najrozsiahlejšie interetnické vzťahy smerom k rómskej menšine si spomedzi všetkých národnostných menšín na Slovensku vytvorila maďarská národnostná komunita. Územia obývané ďalšími národnostnými menšinami patria do iných regiónov, resp. počet príslušníkov týchto menšín je velmi malý, alebo žijú roztrúsené. Na územiach obývaných Maďarmi tvoria najpočetnejšie etnikum Rómovia. Ich počet sa za desať rokov štatisticky zvýšil zo 75 802 na 89 920 (o 18,6 %). Ich podiel v obciach obývaných maďarskou menšinou sa zvýšil viacnásobne, o 39,4 %. V ďalšej časti analýzy preskúmame, aké sú charakteristické znaky nárastu podielu Rómov na územiach obývaných maďarskou menšinou (graf 9). V obciach diasporického charakteru maďarského osídlenia nárast počtu Rómov (111,5 %) zaostáva za ich celoštátnou dynamikou rastu. V menšinovo maďarských (10 - 50 %) a mierne väčšinovo maďarských obciach (50 - 80 %) sa podiel Rómov zvýšil jeden a pol násobne (na 155,3 %, resp. na 155,5 %), v silne väčšinovo maďarských obciach viac ako dva a pol násobne (na 269,1 %). Zdá sa, že k priznaniu (prijatiu) rómskej identity, resp. zmeny identity smerom k rómskej je v silne väčšinovo maďarských obciach priaznivejšie prostredie ako na iných územiach Slovenska. Je pravdepodobné, že tí, ktorí v období 1991 - 2001 zmenili svoju národnosť na rómsku na území obývanom Maďarmi, sa v predchádzajúcich desaťročiach hlásili k maďarskej národnosti v trochu vyššom pomere ako bol celkový podiel maďarskej menšiny (Gyönyör 1989). Celkovo sa štatistický úbytok obyvateľstva maďarskej národnosti v dôsledku zmeny národnej identity smerom k rómskej odhaduje asi na 4 - 6 tisíc osôb. 3.2. Určujúcim znakom, sprievodným javom slovensko-maďarských interetnických vzťahov je asimilácia maďarskej menšiny smerom k slovenskému obyvateľstvu, ktorú na úrovni demografickej štatistiky a štatistiky sčítania obyvateľov interpretujeme ako zmenu národnosti. Podiel zmeny národnosti na znížení počtu obyvateľov maďarskej národnosti (47 tisíc v období medzi dvomi sčítaniami ľudu) odhadujeme na 37 tisíc osôb. Ak z tohto čísla odpočítame štatistickú zmenu identity v prospech rómskeho etnika, zmena identity smerom k slovenskej národnosti môže predstavovať maximálne 31 tisíc osôb. Chceme tu upozorniť na to, že toto číslo v sebe nezahŕňa stratu, ktorá je dôsledkom zníženia maďarskej etnickej reprodukcie (smerom k obyvateľstvu slovenskej národnosti).M 4. Výskum vonkajších faktorov ovplyvňujúcich procesy zmeny národnosti je možné empiricky oddeliť od vnútorných faktorov tak, že pri skúmaní národnosti/jej zmeny zohľadníme jednu ďalšiu premennú, ktorú považujeme z hľadiska národnej väzby za „menej problematickú“, spoľahlivejšiu, stabilnejšiu ako kategóriu národnosti. Kategória materinského jazyka je (aspoň na našom území) spoľahlivejším ukazovateľom počtu príslušníkov danej národnostnej menšiny ako kategória národnosti.14 Niekoľko „drobných“ problémov sa však ukazuje aj tu: už vyššie sme naznačili, že pri sčítaniach ľudu v Československu (na Slovensku) boli údaje o materinskom jazyku zisťované len trikrát (v rokoch 1970, 1991, 2001), avšak podrobné údaje zverejnené neboli. V krajinách strednej Európy prevažuje tendencia, že k danej národnostnej menšine sa na základe materinského jazyka hlási viacej osôb ako na základe kategórie národnosti. (Samozrejme, v prípade väčšinových národov je to naopak.) V prípade zlepšenia vonkajších podmienok dochádza - popri zvýšeniu počtu osôb hlásiacich sa k danej národnosti podľa materinského jazyka - aj k zvýšeniu podielu tých, ktorí sa k nej hlásia podľa národnosti. V prípade zhoršenia podmienok národnostného života možno pozorovať tendenciu opačnú. Podiel osôb hlásiacich sa k maďarskému materinskému jazyku bol v prípade troch
