Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
186 László Gyurgyík príslušnosti neodpovedalo, resp. odpovedalo „nevhodne“. Okrem tých, ktorí na otázky neodpovedali, sa mnohí hlásili aj k etnikám, ktoré na Slovensku nežijú (niekoľko tisíc ľudí sa hlásilo k Indiánom alebo k Eskimákom), alebo namiesto jednej národnosti označili viac národností. Roku 2001 bol nárast kategórie neznámej alebo nezaradenej národnosti v porovnaní s údajmi z roku 1991 šesťnásobný.27 Osoby neznámej národnosti sa v jednom ohlade - podlá štátnej príslušnosti - v značnej miere líšia od ostatných národností. Slovenskú štátnu príslušnosť malo len 41,8 % z nich, pričom až 98,0 % obyvateľstva zrátaného počas cenzu patrilo do tejto kategórie. Znamená to, že veľká časť osôb neznámej národnosti patrila k skupine imigrantov. Ak sa na základe týchto skutočností pokúsime odhadnúť, v akom pomere mohli osoby s neznámou národnosťou znížiť početnosť jednotlivých národnostných komunít tým, že sa neidentifikovali (alebo sa identifikovali „neprimerane“), tak v rámci jednotlivých národností musíme zohľadniť aj podiel cudzích štátnych príslušníkov. V rámci tých národností, kde je podiel cudzích štátnych príslušníkov vyšší, bude pravdepodobne vyšší aj podiel príslušníkov neznámej národnosti. 1,1 % maďarského obyvateľstva na Slovensku malo cudziu štátnu príslušnosť, v rámci celého Slovenska tento údaj predstavoval 1,9 %. Predpokladáme teda, že „strata“ spôsobená osobami neznámej národnosti je v rámci maďarského obyvateľstva menšia ako celoštátny priemer. Okrem toho je možné potvrdiť aj súvislosť medzi veľkosťou osídlení a podielom osôb neznámej národnosti. Kým v celoštátnom meradle podiel osôb neznámej národnosti sotva presiahol 1,0 %, v obciach a malých mestách sa pohyboval v rozmedzí 0,6 - 0,8 %, vo väčších mestách tento podiel dosiahol 1,2 - 1,4 % a v dvoch veľkých mestách až 1,6 %. (Súvisí to aj s predchádzajúcim zistením, kedže imigranti sa usídľujú hlavne vo väčších osídleniach.) Kedže maďarské obyvateľstvo na Slovensku žije vo väčšej miere na dedinách ako v mestách, mohol nárast počtu neznámych z 8,8 tisíc na 54,5 tisíc prispieť k zníženiu počtu obyvateľov maďarskej národnosti asi o 4 000 osôb. 2. Osobitne sa musíme zaoberať otázkou rozdielov medzi metodikou a praxou získavania údajov pri demografickom zisťovaní a pri sčítaní obyvateľov. Pri spoločenskovedných výskumoch - pri skúmaní totožných spoločenských javov - môžu údaje získané odlišnými metódami spôsobiť značné skreslenie výsledkov. Skúmanie príčin poklesu počtu maďarského obyvateľstva na Slovensku počas dlhých deväťdesiatych rokov si vyžaduje bližší pohľad aj na údaje zo sčítania ľudu i na údaje demografickej štatistiky. Niekedy sa v rámci jednotlivých modelov používajú obidva zdroje údajov, nezanedbateľné skreslenia, ktoré z toho plynú, však na základe dnešných poznatkov nedokážeme presne vyčísliť. B) Faktory, ktoré určujú počet príslušníkov maďarského národnostného spoločenstva, sme zaradili do 3 hlavných skupín. Empirickou metódou sme sa pokúsili popri 3 dimenziách popísať aj štvrtú dimenziu, spočívajúcu vo vplyve vonkajších faktorov na zmenu národnosti. Skúmanie začneme analýzou „menej problematických“ zložiek, dimenzií. Najprv budeme skúmať demografické procesy, potom pokles maďarského obyvateľstva vplyvom skrytej migrácie a napokon preskúmame asimilačné procesy. 1. Demografické pohyby premietnuté na maďarského obyvateľstva na Slovensku sme podrobne analyzovali v kapitolách 8 až 12. Poukázali sme na to, že nadväznosť demografických zisťovaní na údaje zo sčítania ľudu roku 1991 poukazuje na pokles počtu osôb maďarskej národnosti asi o 2 tisíc osôb v období do sčítania ľudu roku 2001. Dobrým príkladom zmien v celkovom prírastku maďarského obyvateľstva v deväťdesiatych rokoch je to, že v rokoch 1970 až 1980 predstavoval skutočný nárast počtu Maďarov na Slovensku 31 tisíc osôb, no v rokoch 1980 až 1990 to bolo len 19 tisíc osôb. 2. Otázkou tzv. „skrytej“ migrácie sme sa zaoberali v kapitole 12. Môžeme predpokladať, že „skrytá migrácia“ neprispela k zníženiu
