Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov na Slovensku 169 prípade: asi dve tretiny z nich sú ženy (65,3 %), kým medzi maďarskými absolventmi učňovských škôl je len každá tretia žena (33,1 %). Z absolventov gymnázií (všeobecného stredoškolského vzdelania) tvoria viac ako dve tretiny ženy (69,9 %), medzi absolventmi vysokoškolského vzdelania je podiel žien značne nižší ako ich percentuálne zastúpenie v rámci maďarskej populácie (46,1 %). Celoslovenské údaje vzťahujúce sa na ženskú populáciu v rámci vyššie uvedených kategórií vzdelania sú nasledovné: 63,2 %, 37,8 %, 64,7 %, 45,9 %. Aj v rámci maďarského obyvateľstva je vzdelanostná štruktúra žien nepriaznivá. Je pravdepodobné, že výber školy a povolania v prostredí maďarského obyvateľstva, ktorého sídelná štruktúra je v prevažujúcej miere vidieckeho, dedinského typu, značne ovplyvňuje aj v tomto životnom spôsobe zakotvený tradicionálny hodnotový systém. Nepriaznivá vzdelanostná štruktúra maďarského obyvateľstva je výslednicou viacerých faktorov. Okrem historických príčin tu možno spomenúť negatívny účinok nedostatočnej rozvinutosti siete škôl poskytujúcej vzdelávanie v materinskom jazyku (platí to predovšetkým v oblasti stredného odborného školstva a vysokoškolského vzdelávania), ale svoju úlohu tu zohráva aj hodnotový systém toho segmentu maďarského obyvateľstva, ktorý uprednostňuje (uprednostňoval?) bezprostrednú zárobkovú možnosť pred dlhšie trvajúcim školským vzdelávaním. Vzdelanostná štruktúra maďarského obyvateľstva sa v deväťdesiatych rokoch zlepšila najmä v prípade osôb s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ale k zásadnej zmene k lepšiemu môže v dohľadnom čase dôjsť len za predpokladu radikálnych štrukturálnych zmien. 6. ZLOŽENIE OBYVATEĽSTVA MAĎARSKEJ NÁRODNOSTI PODĽA EKONOMICKEJ AKTIVITY, SOCIÁLNEJ ŠTRUKTÚRY A ODVETVIA EKONOMICKEJ ČINNOSTI Zloženie obyvateľstva Slovenska podľa ekonomickej aktivity sa v priebehu deväťdesiatych rokov vo významnej miere zmenilo. Nemalé zvýšenie podielu ekonomicky aktívnych osôb (zo 49,6 % na 51,1 %) v rámci celkového obyvateľstva je dôsledkom vstupu početne silných vekových skupín do produktívneho veku. Zároveň však musíme vidieť, že podiel reálne (aktívne) zarábajúcich značne klesol, keďže počet a podiel nezamestnaných, uchádzajúcich sa o prácu sa v rámci celej populácie zvýšil na päťnásobok (z 2,0 % na 10,4 %).'7 V súlade so zistenými demografickými procesmi sa citeľne znížil podiel osôb na materskej dovolenke (z 3,0 % na 2,5 %), zvýšil sa podiel nepracujúcich dôchodcov (zo 17,6 % na 18,9 %) a znížil sa podiel závislých osôb (z 32,8 % na 28,9 %), v prvom rade žiakov, detí predškolského veku, ako aj žien pracujúcich v domácnosti. Zhoršenie sa situácie na trhu práce prispelo aj k zníženiu podielu pracujúcich dôchodcov (z 1,5 % na 1,3 %). V ukazovateľoch ekonomickej aktivity maďarského obyvateľstva môžeme identifikovať viaceré rozdiely v porovnaní s celkovým obyvateľstvom Slovenska. Príčiny sa dajú vysvetliť sčasti vplyvom rozdielnej sídelnej štruktúry - maďarské obyvateľstvo žije vo väčšom podiele na dedinách -, ďalej nižším počtom možností zamestnať sa na územiach obývaných maďarskou menšinou, no v neposlednom rade aj nepriaznivou vzdelanostnou štruktúrou. Zmeny v ekonomickej aktivite maďarského obyvateľstva sa sčasti zhodujú s hlavnými celoštátnymi trendmi, môžeme však pozorovať aj značné rozdiely. Zloženie maďarskej populácie podľa ekonomických aktivít je odrazom nepriaznivých trendov prejavujúcich sa v jej vekovej štruktúre. Trochu väčšiu mieru zvýšenia podielu