Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Kálmán Petőcz: Úvod k Slovenskému Vydaniu
Úvod k slovenskému vydaniu 15 na systému“, teda ako sled časovo pomerne koncentrovaných udalostí, v ktorých kľúčovú úlohu hrá aktivita angažovaných skupín občanov a ktorých výsledkom je úplný rozchod s predchádzajúcim režimom. Rendszerváltozás by sme zase mohli popísať skôr ako „zmenu systému“, teda pomalší proces, v ktorom hrajú väčšiu úlohu aj vonkajšie okolnosti a vplyvy a v ktorom sa prvky starého a nového režimu ešte dlhšiu dobu prelínajú v podobe spoločensko-politických kompromisov. Väčšina autorov, ako aj editori predkladanej publikácie sa priklonili k používaniu termínu rendszerváltás. Nečudo, veď mnohí z nich boli aktívnymi účastníkmi „nežnej revolúcie“ roku 1989, teda vlastnou osobnou angažovanosťou prispeli k „výmene systému“. Pri konečnej úprave slovenského textu sme sa nakoniec rozhodli uvedený termín prekladať ako „zmena režimu“. V slovenskej literatúre sa tento termín udomácnil najviac a vari aj najvýstižnejšie vyjadruje obsah príslušného maďarského pojmu. Podľa aktuálneho kontextu a časového rozpätia udalostí, ktoré autori v maďarskom origináli označovali slovom rendszerváltás, sme však v niektorých pasážach prekladu použili aj iné termíny: pád komunizmu, revolúcia, nežná revolúcia, novembrové udalosti roku 1989, tranzícia, transformácia. Autori jednotlivých štúdií totiž predmetným výrazom niekedy označovali aj pomerne krátke obdobie ,/evolučných udalostí“ začínajúcich pražskou študentskou demonštráciou 17. novembra 1989 a končiacich rezignáciou komunistickej strany na vedúcu úlohu v spoločnosti, aj celé obdobie demokratických premien, končiace parlamentnými voľbami v júni 1992. Niektorí autori označili novembrové udalosti termínom fordulat, čo by sme mohli preložiť ako „mocenský zvrat“. V záujme korektnosti sme tento výraz v ich textoch ponechali. Ďalšiu terminologickú poznámku si zasluhuje samotné pomenovanie predmetu skúmania - spoločenstva Maďarov na Slovensku. Tu sme volili podľa kontextu rôzne termíny - maďarská komunita na Slovensku, obyvateľstvo maďarskej národnosti, maďarská menšina, Maďari na Slovensku. Jednému označeniu sme sa konzekventne vyhýbali — a to termínu „slovenskí Maďari“, ktorý považujeme za „mačkopsa“. Takisto sa snažíme vyhýbať slovnému spojeniu „občania maďarskej národnosti“. Nie preto, že by bolo nesprávne, ale preto, že vo vyjadreniach mnohých slovenských politikov a verejných činiteľov sa používa s určitým ideologickým podtónom, vyjadrujúcim koncepciu, že na Slovensku sú „štátotvorní“ len Slováci, kým ostatní sú „len“ občania takej či onakej národnosti. Žiaden Slovák sa však nevyjadruje o svojom krajanovi v Maďarsku, v Čechách, či inde v zahraničí ako o „občanovi slovenskej národnosti“, ale tiež len ako o Slovákovi. Druhou stranou tej istej mince je aj umelo vytvorená dichotómia národná menšina — národnostná menšina. Národnostná menšina je iné označenie pre „občanov maďarskej národnosti“, s ideologicko-politickými konzekvenciami naznačenými vyššie. Národná menšina je označenie pre „Maďarov na Slovensku“ (szlovákiai magyarok), ktorí sú zároveň súčasťou maďarského etnicko-kultúmeho spoločenstva i občiansko-politickej komunity Slovenskej republiky. Termín národná menšina je prirodzený nielen v maďarčine (nemzeti kisebbség), ale aj v iných európskych jazykoch (anglické national minority, francúzske minorité nationale, či nemecké nationale Minderheit by sme ťažko mohli preložiť ako „národnostná“ menšina). Keďže však v slovenskej spisbe sa zaužíval pojem národnostná menšina, používame ho aj my v tejto práci, napriek tomu, že ho nepovažujeme za korektný. V maďarskej spisbe sa často používa označenie felvidéki magyarság. Označenie Felvidék nepovažujeme za apriórne pejoratívne, väčšina Slovákov ho však za taký považuje, preto ho v tejto publikácii nepoužívame. V skutočnosti však bežný Maďar používa termín „felvidéki“ v takom istom zmysle, ako bežný Slovák termín „dolnozemský“ na označenie svojho krajana v Békéšskej Čabe. Na druhej strane je nesporné, že používanie tohto termínu politikmi či verejnými činiteľmi môže byť právom
