Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Lajos Mészáros: Československy (Slovensky) ustavny system
152 Lajos Mészáros v zbierke zákonov bezprostredne pred rozhodnutím ústavného súdu a navrhovatelia na túto skutočnosť nereagovali, preto ich ani ústavný súd nebral do úvahy ex offo pred vynesením konečného svojho rozhodnutia. Súčasne s prijatím zákona o štátnom jazyku slovenská vláda, ako aj slovenský parlament vyjadrili politickú vôľu prijať aj zákon o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín a tým naplniť a vykonať ustanovenie čl. 6 ods. 2 a čl. 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale toto politické predsavzatie sa počas tretej vlády Vladimíra Mečiara (1994 - 1998) nenaplnilo. Nepotrebnosť zákona o používaní jazykov menšín vláda Vladimíra Mečiara odôvodňovala najmä tým, že jazykové práva osôb patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám už čiastočne upravuje viac ako 30 rozličných noriem v právnom poriadku Slovenskej republiky a nepovažovala za potrebné, aby sa o používaní menšinových jazykov prijal jeden ucelený zákon. Zákon upravujúci práva o používaní jazykov národnostných menšín prijala Národná rada Slovenskej republiky až roku 1999 vtedy, keď sa Strana maďarskej koalície stala členom vlády. Paradoxne Strana maďarskej koalície hlasovala proti návrhu tohto jazykového zákona, totiž pri návrhu tohto jazykového zákona koalícia vychádzala z toho, že právo na používanie jazyka menšín je už náležíte pokryté platnými právnymi normami a bola ochotná prijať len taký rámcový zákon, ktorým by sa vyplnilo to „právne vákuum“ v právnom poriadku Slovenskej republiky, na ktorú poukázal ústavný súd vo svojom súvisiacom náleze. Podľa prijatého zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín občan, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo používať jazyk národnostnej menšiny aj v úradnom styku, ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 % obyvateľstva. Zoznam obci ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z. Na základe tohto zákona sa umožnilo osobám patriacim k národnostnej menšine alebo etnickej skupine používanie ich jazyka za podmienok stanovených týmto zákonom slovom a aj v písomnom styku s úradmi. V tých obciach totiž, kde pomer osôb patriacich k danej národnostnej menšine dosiahne 20 %, môžu stránky predkladať svoje písomné podania adresované samospráve a orgánom štátnej správy aj v jazyku danej menšiny a príslušné orgány odpovedajú na tieto podania, resp. niektoré rozhodnutia vydávajú aj v menšinovom jazyku, ak o to oprávnené osoby požiadajú. Podľa uvedeného jazykového zákona sa na zasadnutiach orgánov miestnej samosprávy môže používať menšinový jazyk ako rokovací jazyk vtedy, ak s tým všetci prítomní súhlasia. Viacero ustanovení jazykového zákona z roku 1999 sa zaoberá umiestnením verejných nápisov v menšinovom jazyku v obciach, ktoré spadajú pod zmienený zákon (ide napr. o označenie orgánov verejnej správy, ulíc a iných miestnych zemepisných označení, ako aj iné dôležité informácie pre verejnosť). Podľa zákona o používaní jazykov menšín orgán verejnej správy o všeobecne záväzných právnych predpisoch na požiadanie stránky poskytne informácie aj v menšinovom jazyku. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila v júni 2001 súhlas a prezident republiky ratifikoval Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá je klasickou medzinárodnou zmluvou, čiže nemožno ju priamo aplikovať, ale práva a záväzky z ej vyplývajúce sa po jej ratifikácii môžu aplikovať prostredníctvom vnútorných a vykonateľných všeobecne záväzných právnych predpisov. Charta rozsahom v nej obsiahnutých oprávnení v podstate zodpovedá súčasnej úrovni úpravy menšinových práv v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako nové pozitívne prvky sa v nej však objavujú ustanovenia týkajúce sa vysokoškolského vzdelávania v materinskom jazyku. Podľa charty sa
