Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Lajos Mészáros: Československy (Slovensky) ustavny system
150 Lajos Mészáros Pre menšiny oboch štátov mala veľký význam vyhlásenie zmluvných strán, že v oblasti úpravy práv a povinností osôb patriacich k národnostným menšinám žijúcim na ich území budú uplatňovať oboma stranami prijatý a podpísaný Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín - ak zabezpečí väčší rozsah ústavných práv a slobôd, počínajúc dátumom ratifikácie tejto zmluvy a horeuvedeného Rámcového dohovoru oboma stranami, a budú v záujme ochrany práv osôb patriacich k maďarskej menšine v Slovenskej republike a k slovenskej menšine v Maďarskej republike uplatňovať normy a politické záväzky zakotvené v nasledujúcich dokumentoch ako právne záväzky: — Dokument Kodanskej schôdzky Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe o ľudskej dimenzii z 29. júna 1990, — Deklaráciu Valného zhromaždenia Spojených národov č. 47/135 (1992) o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám, — Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1201 (1993), rešpektujúc individuálne ľudské a občianske práva, vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 270/1995 o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ktorý upravuje používanie slovenského jazyka ako štátneho jazyka, neupravuje však používanie liturgických jazykov a používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Používanie týchto jazykov upravujú osobitné zákony. V zmysle zákona o štátnom jazyku má na území Slovenskej republiky slovenský jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi, je jazykom úradného styku v slovnej i písomnej podobe (teda aj v prípade samosprávnych orgánov). Podľa tohto zákona zamestnanci verejnoprávnych orgánov a organizácií sú pri výkone svojich pôsobností povinní používať štátny jazyk, písomné podania sa predkladajú v štátnom jazyku. Na verejných nápisoch, informačných tabuliach a reklamách sa môže objaviť cudzí text (napr. v jazyku menšín) len ako preklad slovenského textu a až po ňom. Používanie menšinových jazykov je povolené v menšinových rozhlasových a televíznych vysielaniach, miestne rádiá a televízne štúdiá môžu vysielať neslovenský program len vtedy, ak pred ním alebo po ňom odznie obsah relácie aj po slovensky. Podľa zákona o štátnom jazyku na menšinových kultúrnych podujatiach sa program musí konferovať najprv po slovensky. Na dodržiavanie zákona dohliada ministerstvo kultúry, za porušenie zákona mohli byť od roku 1997 právnické osoby postihované pomerne vysokou pokutou. Kontrola má byť úlohou tzv. jazykových poradcov. Zákon o štátnom jazyku zrušil zákon Slovenskej národnej rady č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku, podľa ktorého sa jazyk národnostných menšín mohol používať v úradnom styku v takých obciach, kde podiel príslušníkov menšiny prekročil 20 % obyvateľstva. Skupina 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby ten vyslovil nesúlad ustanovení zákona o štátnom jazyku s Ústavou Slovenskej republiky, resp. medzinárodnými zmluvami o základných ľudských právach a slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý stanovuje zákon. Návrh skupiny poslancov nepokladal za protiústavný celý zákon o štátnom jazyku, ale len niektoré jeho ustanovenia. Návrh skupiny poslancov spochybnil z 13 paragrafov zákona o štátnom jazyku až 7 paragrafov (celkom 26 ustanovení alebo ich časti), a bola napadnutá aj protiústavnosť či nesúlad preambuly tohto zákona s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach. Ústavný súd však vo svojom rozhodnutí PL ÚS č. 8/96 vyslovil za nesúladné s ústavou iba ustanovenie § 3 ods. 5 v spojení s ustanovením § 12 zákona o štátnom jazyku s čl. 34 ods. 2 písm. b) ústavy, podľa ktorého národnostné menšiny majú právo používať ich jazyk v úradnom styku, pretože zákon o štátnom jazyku ustanovením § 12 znemož-
