Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Lajos Mészáros: Československy (Slovensky) ustavny system
Československý (slovenský) ústavný systém 147 aj v medzinárodnom porovnaní mimoriadne široký rozsah pôsobnosti. Je oprávnený rozhodovať o súlade zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, a rušiť tie z nich, ktoré sú v rozpore s ústavou. Na základe individuálnych sťažností môže preskúmať a zrušiť už právoplatné súdne a administratívne rozhodnutia, resp. rozhodnutia orgánov verejnej moci a môže nariadiť, aby bolo vo veci vykonané nové pojednávanie, môže prisúdiť primeranú finančnú náhradu tomu, koho základné práva boli porušené, ďalej v prípade ústavno-právnych sporov medzi štátnymi orgánmi podáva výklad ústavy, je volebným súdom, rozhoduje v ústavnoprávnych sťažnostiach samosprávnych orgánov, rozhoduje o tom, či zruší imunitu tým sudcom všeobecných súdov, ako aj prokurátorom, proti ktorým by sa malo začať trestné stíhanie atď. Medzi najdôležitejšie právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky patrí abstraktná kontrola právnych predpisov, čiže dodatočné preskúmanie ústavnosti právnych noriem, to však nemôže iniciovať ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba (neexistuje inštitúcia actio populáris). Na Slovensku môžu žiadať preskúmanie súladu právnych noriem s ústavou len orgány, ktoré na to ústava oprávňuje: aspoň jedna pätina (čiže 30) poslancov Národnej rady SR, prezident republiky, vláda, generálny prokurátor, verejný ochranca práv (ombudsman), resp. súd v tom prípade, ak je sudca presvedčený o tom, že by musel aplikovať protiústavný zákon. V takomto prípade môže súd konanie prerušiť a môže sa obrátiť na ústavný súd, aby rozhodol o súlade príslušného zákona s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami. Ťažiskom činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky je preskúmanie ústavnosti konkrétneho súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia verejnej moci na základe ústavnej sťažnosti. Je tu teda daná možnosť toho, aby každé rozhodnutie, opatrenie, alebo iné nariadenie súdu alebo orgánu verejnej moci, bolo pred ústavným súdom napadnutelné, ak sťažovateľ usúdi, že rozhodnutie či opatrenie porušuje jeho základné práva garantované ústavou alebo iným medzinárodným ľudskoprávnym dokumentom. Ústavnou sťažnosťou (na základe princípu subsidiarity) sa jednotlivec môže obrátiť na ústavný súd len vtedy, ak vyčerpal všetky možnosti efektívnej právnej nápravy (odvolanie, dovolanie a pod.) na všeobecnom súde, resp. ak už žiadne možnosti efektívnej právnej nápravy podľa právneho poriadku nemá k dispozícii. Ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od doručenia právoplatného rozhodnutia, resp. do dvoch mesiacov od opatrenia alebo iného zásahu. Inštitút ústavnej sťažnosti existuje od 1. januára 2002. Do tohto dátumu sa mohli fyzické a právnické osoby obrátiť na ústavný súd tzv. podnetom. Tento ústavnoprávny inštitút však nebol životaschopný, bol „bezzubý“. Ústavný súd totiž síce mohol konštatovať porušenie základných práva alebo slobôd, napadnuté rozhodnutia však nemohol zrušiť. Dnes už na základe ústavnej sťažnosti môže ústavný súd nielenže zrušiť napadnuté rozhodnutia, ale môže aj nariadiť, aby všeobecný súd alebo hociktorý štátny orgán, alebo samospráva opätovne danú vec prerokovali. V prípade vyslovenia porušenia základných práv môže ústavný súd prisúdiť sťažovatelovi aj satisfakciu, primeranú finančnú náhradu. Ústavný súd SR sa skladá z trinástich sudcov. Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady SR na dvanásť rokov prezident republiky. Národná rada navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov. Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je volitelný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s poslaneckým mandátom, s členstvom vo vláde alebo politickej strane či hnutí. Člen ústavného súdu môže byť
