Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Lajos Mészáros: Československy (Slovensky) ustavny system

Československý (slovenský) ústavný systém 145 Prezident republiky nie je povinný odvolať člena vlády na návrh predsedu vlády. Tento výklad sa stal záväzným rozhodnutím ústav­ného súdu, keď došlo medzi prezidentom republiky Michalom Kováčom a predsedom vlády Vladimírom Mečiarom k rozdielnemu výkladu vo veci odvolania ministra zahranič­ných vecí Milana Kňažka. Prezident republiky je hlavným veliteľom ozbrojených síl. Aj táto právomoc sa uplatňu­je kontrasignáciou predsedu vládu alebo ministra obrany. Vymenúva a povyšuje gene­rálov, vymenúva členov Rady obrany štátu. Na návrh vlády vyhlasuje vojnový stav. Na základe rozhodnutia parlamentu vypovedáva vojnu, ak je Slovenská republika napadnutá, alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medziná­rodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier. Na návrh vlády môže nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový alebo výnimočný stav a ich skončenie. Prezident republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou indivi­duálnej milosti alebo amnestie. Vzťah prezidenta republiky k súdnej moci sa prejavuje najmä v tom, že na dvanásťroč­né funkčné obdobie vymenúva (z dvojnásob­ného počtu kandidátov zvolených parlamen­tom) sudcov ústavného súdu, predsedu a pod­predsedu ústavného súdu, prijíma slub sudcov ústavného súdu a sľub generálneho prokuráto­ra. Ďalej vymenúva a odvoláva sudcov, pred­sedu a podpredsedu najvyššieho súdu, gene­rálneho prokurátora a troch členov súdnej rady, prijíma sľub sudcov. Prezident republi­ky sa môže obrátiť na Ústavný súd SR s návr­hom na rozhodnutie o súlade zákonov s ústa­vou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodný­mi zmluvami, o výklad ústavy alebo ústavné­ho zákona, ak je vec sporná, o tom, či pred­met referenda, ktoré sa má vyhlásiť na zákla­de petície občanov alebo uznesenia parlamen­tu, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. V prípade uvoľnenia funkcie prezidenta republiky alebo v inom obdobnom prípade, ked nemôže vykonávať svoje právomoci, väč­šinu oprávnení prezidenta republiky preberá vláda a jej predseda. Na vládu prejdú prak­ticky všetky kompetencie, okrem právomoci rozpustiť Národnú radu SR a vymenúvanie a odvolávanie členov vlády. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonáva­ním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v takom prípade priamo na základe ústavy hlavné velenie ozbrojených síl. Predseda parlamentu preberá právomoc podpisovania zákonov, menovania a odvolávania členov vlády, menovania a odvolávania vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych úradníkov, menovania uni­verzitných rektorov a profesorov, menovania a povýšenia generálov. Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, ústavný súd vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia sa skončí funkčné obdobie dovtedajšieho prezidenta. Podobný inštitút bol zavedený ešte roku 1975 v česko­slovenskej ústavnoprávnej praxi novelou ústavného zákona o československej federácii, ktorá umožnila, aby namiesto chorého, ale demisiu odmietajúceho Ludvíka Svobodu mohol nastúpiť do funkcie Gustáv Husák. Súčasná ústava predpokladá dva oddelené kroky - zrušenie funkcie ešte úradujúceho prezidenta a voľbu nového prezidenta. Novela z roku 1975 bola založená iba na jednom kroku - na voľbe nového prezidenta republi­ky, mandát úradujúceho prezidenta zanikol nástupom nového prezidenta do funkcie. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svoj­ho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. Prezident republiky je zodpovedný za svoj úrad. Za rozhodnutia, kde sa vyžadu­je podpis predsedu vlády, alebo ním povere­ného ministra, nesie zodpovednosť vláda. Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hla­sovaním. Ľudové hlasovanie o odvolaní pre­zidenta vyhlasuje predseda parlamentu na základe uznesenia prijatého najmenej trojpäti­­novou väčšinou všetkých poslancov paria-

Next

/
Oldalképek
Tartalom