Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Judit Hamberger: Strana madarskej kolície v slovenskej vláde
Strana maďarskej koalície v slovenskej vláde 123 ne dôležitým krokom pre budúcnosť krajiny, v druhom cykle bolo prípadné Mečiarovo volebné víťazstvo a jeho návrat k moci len vzdialenou hrozbou. Politický tlak zahraničných spojencov na vytvorenie demokratickej koalície - a na zotrvanie SMK vo vláde - bol aj v druhom cykle rozhodne citeľný, avšak s tým rozdielom, že v druhom vládnom cykle bolo vynechanie SMK z demokratickej vlády už len „teoretickou“ možnosťou. SMK vyšla z volieb 2002 politicky posilnená. V koalícii sa stala druhou najsilnejšou stranou (v predchádzajúcom vládnom cykle bola treťou stranou v poradí). Kým v prvom cykle sedelo v parlamente v jej farbách 15 poslancov, v druhom cykle jej sila i vplyv vzrástli a na najvyššej úrovni slovenského politického života ju zastupuje 20 poslancov. Z tejto posilnenej pozície dokázala v druhom vládnom cykle presadiť do spoločného vládneho programu niekoľko pre ňu dôležitých bodov. Roku 2002 sa jej podarilo získať pre ňu také dôležité ministerstvo pôdohospodárstva, kvôli ktorému mala v prvom cykle búrlivé spory s ministrom pôdohospodárstva za Stranu demokratickej ľavice. V druhej Dzurindovej vláde dostala SMK popri ministerstve pôdohospodárstva opäť také ministerstvá, ktoré podlá názoru slovenskej politickej a odbornej verejnosti nepatria k strategicky významným rezortom. V prvom cykle totiž SMK obsadila len také ministerstvá, ktoré boli pre slovenské strany bezvýznamné alebo nemali váhu. Teraz získala strana štyri ministerské posty: post podpredsedu vlády zodpovedného za európsku integráciu, ľudské a menšinové práva, ministra pôdohospodárstva, ministra životného prostredia a ministra výstavby a regionálneho rozvoja. Silnejšia pozícia SMK sa odrazila aj vo zvýšenom počte štátnych tajomníkov.9 Z hľadiska regiónov obývaných Maďarmi sú všetky štyri ministerstvá mimoriadne dôležité, lebo koordinujú a kontrolujú zdroje rozvojových a štrukturálnych fondov EU alokovaných pre Slovensko. Tieto ministerstvá budú mať strategický význam, a to nielen pre maďarskú menšinu. SMK je etnická a regionálna strana maďarskej menšiny, ktorá sa zaoberá problémami poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Vidiek a poľnohospodárstvo sú pre SMK dôležité preto, lebo väčšina maďarského obyvateľstva žije vo vidieckych sídlach v regióne južného Slovenska a poľnohospodárstvom sa zaoberá vo väčšej miere ako je celoslovenský priemer. SMK preto ochraňuje záujmy všestranného regionálneho a hospodárskeho rozvoja južného Slovenska, zastupuje tieto záujmy a snaží sa ich presadzovať. Ako etnická menšinová strana sa vo svojich programoch zasadzuje aj za riešenie všeobecných menšinových otázok. Vo volebnom programe 2002 žiada osobitné riešenie právneho postavenia národnostných menšín. Tento návrh — bez špecifikácie podrobností - v sebe zahrňuje aj možnosť zakladania menšinových samosprávnych orgánov a v tomto zmysle aj možnosť vytvorenie určitej formy autonómie (samospráva = autonómia). Z osobitosti postavenia SMK vyplýva, vzhľadom na to, že je stranou národnostnou alebo etnickou, a nie ideologickou, že sa ťažko umiestňuje na tradičnej politicko-ideologickej hodnotovej stupnici. SMK je totiž súčasťou koalície pravičiarov, podporuje pravicové hospodárske reformy, avšak v jej programe sa nachádza aj dosť ľavicových prvkov. Jej voličskú základňu tvorí maďarská menšina nezávisle od ideologickej diferenciácie.10 Príslušníci maďarskej menšiny, či sú už pravicového alebo ľavicového cítenia, preto očakávajú od SMK riešenie nielen tých problémov, ktoré súvisia s národnou identitou, ale aj zlepšenie sociálnej a hospodárskej situácie, kultúry a školstva." Priority SMK na obdobie druhého vládneho cyklu (2002 - 2006) boli nasledovné: založenie maďarskej univerzity, prevod pôdy neznámych vlastníkov do vlastníctva samospráv, vyhorenie maďarského biskupstva, vymedzenie hraníc druhostupňových územnosprávnych celkov na základe prirodzených regiónov, t. j. zmena zákona o územnosprávnom členení, prijatie zákona o menšinách, rozšírenie rozsahu zákona o používaní jazyka
