Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Judit Hamberger: Strana madarskej kolície v slovenskej vláde
120 Judít Hamberger maďarskej koalície bola prizvaná na koaličné rokovania o zostavení vlády. Zdržanlivý postoj prejavila v súvislosti s tým, že Strana demokratickej ľavice mala výhrady proti možnému vstupu Maďarov do vlády. Politickí predstavitelia Európskej' únie privítali fakt, že sa SMK stala členom slovenskej vládnej koalície s osobitným uznaním; po voľbách viackrát prízvukovali, že Slovensko musí plniť kodanské politické kritériá. Dali Slovenskej republike jednoznačne na vedomie, že prijatie zákona o používaní jazyka menšín a pozitívny obrat v menšinovej politike slovenskej vlády je jedným z hlavných predpokladov toho, aby Európska únia definitívne určila dátum začatia intenzívnych prístupových rokovaní so SR (v prvej polovici 1999). Keďže do júna 1999 zákon o používaní jazyka menšín nebol hotový, aj v Bruseli sa museli zaoberať napätím, ktoré vládlo medzi SMK a slovenskou časťou koalície pre neplnenie maďarských menšinových programových cieľov. Účasť Maďarov v slovenskej vládnej koalícii vyvolávala a vyvoláva sústavné napätie v radoch slovenskej politickej elity. Toto napätie sa zvyčajne zosilňuje pri príprave zákonov a právnych úprav, ktoré sa týkajú aj Maďarov. V prvom vládnom cykle sa vyhrotilo napätie v súvislosti s nasledujúcimi „kauzami“: otázka podpory menšinových kultúr,4 zákon o používaní jazyka menšín, zákon o územno-správnom členení, otázka pôdy neznámych vlastníkov, resp. vždy, keď SMK artikulovala akékoľvek požiadavky v oblasti jazykových práv, kultúry a školstva. Poslednou podmienkou začatia rokovaní o pristúpení k Európskej únii bolo prijatie zákona o používaní jazyka menšín, ktorý vláda predložila parlamentu (naponáhlo) v takej podobe, že bol pre Maďarov neprijateľný. Do parlamentu sa dostali dva návrhy, jeden vládny a druhý z dielne SMK. Do vládneho návrhu totiž členovia koalície nezapracovali žiadne ustanovenie predložené SMK. V slovenských pomeroch možno považovať za samozrejmé, že maďarský návrh Národná rada zamietla a Maďari zas nehlasovali za vládny návrh. Opozícia bojkotovala prerokovanie zmieneného zákona z princípu, poslanci SMK však svojou účasťou na hlasovaní umožnili, aby bol zákon - s ktorého znením nesúhlasili - prijatý. Prístupové rokovania s EÚ sa tak mohli začať. Maďarskí poslanci svojou (protestujúcou) prítomnosťou v sále teda prispeli k tomu, aby mohla vládna koalícia prijať ten jazykový zákon, ktorý oni odmietli. (Takéto paradoxné situácie sa opakovali viackrát, čo poukazuje na ambivalentné postavenie Maďarov vo vláde.) Zákon síce umožnil používanie menšinových jazykov v úradnom styku, ignoroval však požiadavky SMK a používanie jazykov menšín neupravil komplexne. SMK chcela znížiť hranicu aplikovateľnosti zákona na obce s podielom osôb patriacich k národnostným menšinám nad 10 %, slovenská časť koalície však túto hranicu v prijatom zákone stanovila na 20 %. SMK chcela rozšíriť právo používania jazyka v úradnom styku aj na oblasť školstva a kultúry. Prijatý zákon o používaní jazyka menšín slovenskí politickí analytici hodnotili v tom zmysle, že zlepšil právnu základňu vykonateľnosti menšinových práv.5 (Tak isto hodnotili analytici aj ostatné doplňujúce zákony upravujúce používanie jazyka menšín - školský zákon a zákon o štátnom jazyku, ako aj novelu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Zmienená právna úpravy umožnila opätovné zavedenie dvojjazyčných vysvedčení v menšinových školách.) Poslanci SMK požiadali prezidenta republiky, aby prijatý zákon o používaní jazyka menšín nepodpísal, pretože je nepostačujúci a z hľadiska rozsahu práva na používanie jazyka menšín nevyhovujúci. Prezident Rudolf Schuster však zákon v júli 1999 so súhlasom Bruselu predsa len podpísal. Politici EÚ boli natoľko spokojní so zmenou vlády a celkového kurzu slovenskej politiky, že zákon o používaní jazyka menšín, proti ktorému Maďari protestovali, akceptovali. Spôsob prijatia zákona o používaní jazyka menšín je plastickou ilustráciou toho, ako
