Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Judit Hamberger: Strana madarskej kolície v slovenskej vláde
118 Judit Hamberger 2. CHARAKTERISTIKA JEDNOTLIVÝCH VLÁDNYCH CYKLOV 2.1. Prvý koaličný vládny cyklus: od novembra 1998 do septembra 2002 Strana madarskej koalície už pred volbami 1998 opakovane dávalo najavo, že je pripravená vstúpiť do vlády so slovenskými demokratickými opozičnými silami. Zúčastnila sa všetkých rokovaní demokratických strán za okrúhlym stolom. Svoj úmysel zúčastniť sa na vládnutí potvrdila ihneď po zverejnení volebných výsledkov (26. septembra 1998), pričom zdôrazňovala, že vláda s účasťou SMK bude stabilnejšia. Predseda strany Béla Bugár to charakterizoval ako „možnú cestu historického zmierenia Slovákov a Maďarov na Slovensku“.2 Už na koaličných rokovaniach sa však prejavili rozpory medzi Stranou demokratickej ľavice (SDL) a SMK, čo neskôr zaťažilo prácu vlády vážnymi konfliktami. Počas povolebných koaličných rokovaní sa ukázalo, že prizvanie Maďarov do vlády z bývalých opozičných partnerov najviac podporovali strany zjednotené v Slovenskej demokratickej koalícii (SDK) (kresťanskí demokrati, Demokratická únia, Demokratická strana, sociálni demokrati, zelení) a najodmietavejší postoj zaujímala Strana demokratickej ľavice. Na základe dlhoročného správania sa maďarskej menšiny a jej politikov sa udomácnil názor, že SMK a maďarskí voliči vždy podporujú najdemokratickejšie riešenia, najviac sa zasadzujú za integráciu a v parlamente sú najdisciplinovanejší. Strana demokratickej ľavice ich chcela SMK vytesniť z vlády práve s odvolávaním sa na tieto postoje, tvrdiac, že Maďari vraj aj bez pozícií vo výkonnej moci urobia, čo bude potrebné a nebudú hlasovať s novou slovenskou opozíciou (Hnutie za demokratické Slovensko [HZDS], Slovenská národná strana [SNS]). Je preto zbytočné (a nebezpečné) poskytnúť im vládne funkcie. Keďže dve ďalšie strany (Slovenská demokratická koalícia a Strana občianskeho porozumenia [SOP]) ako koaliční partneri trvali na tom, aby sa i Maďari stali členmi vlády a aby vláda pozostávala zo štvorkoalície (Slovenská demokratická koalícia, Strana demokratickej ľavice, Strana madarskej koalície, Strana občianskeho porozumenia), Strana demokratickej ľavice istý čas aj váhala, či má do koalície vstúpiť. Počas koaličných rokovaní Maďari vyvrátili tvrdenia Strany demokratickej ľavice, že chcú otvoriť otázku Benešových dekrétov a osudu vodného diela Gabčíkovo. Deklarovali aj to, že nechcú byť vo vláde za každú cenu, ale len vtedy, ak v nej môžu účinkovať ako rovnocenní partneri. Po voľbách 25. - 26. septembra 1998, po mesiac trvajúcich rokovaniach, podpísali nakoniec noví partneri koaličnú zmluvu dňa 28. októbra 1998,. Protimečiarovská štvorkoalícia získala v 150-člennom parlamente ústavnú väčšinu s 93 mandátmi. 2.1.1. Fungovanie koalície Prvé konflikty vznikli už pri delení vládnych pozícií. SMK sa nepodarilo získať ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré dostala Strana demokratickej ľavice so zdôvodnením, že poľnohospodárstvo a poľnohospodárske oblasti južného Slovenska majú pre Slovenskú republiku strategický význam. Z toho bolo jasné, že Maďari sa nedostanú k pozíciám „strategického významu“. Na čelo ministerstva sa dostal Pavol Koncoš, ktorý stál v politických, odborných a personálnych otázkach týkajúcich sa poľnohospodárstva a Pozemkového fondu so svojím maďarským koaličným „partnerom“ od začiatku roku 1999 na vojnovej nohe. Koncoš v rozpore s koaličnou dohodou a navzdory Maďarom vymenoval na čelo Pozemkového fondu ním preferované osoby a odmietol všetky personálne návrhy SMK. Politici SMK však mali neustále na zreteli, aby politické a osobné spory neohrozovali stabilitu koalície. Mocenské pozície sa v každom prípade rozdelili tak, aby Maďari dostali čo možno
