Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998
106 László Szarka škôl proti zavedeniu modelu alternatívneho vyučovania, 5. októbra 1996 zas proti diskriminačným opatreniam, ktoré postihli maďarskú kultúru na Slovensku. Tri maďarské politické strany spolu s predsedom Csemadoku v otvorenom liste adresovanom Európskej únii a členským štátom NATO upozornili na jazykový zákon, na novú, nepriaznivú úpravu financovania kultúry a na vážny stav, ktorý vznikol v dôsledku prijatia zákona o novom územnosprávnom členení: „Zachovanie identity Maďarov ohrozuje aj zákon o štátnom jazyku. Navyše, Národná rada Slovenskej republiky prijala koncom septembra zákon, na základe ktorého poslanci, ktorí zastupujú Maďarov tvoriacich 12 % obyvateľov štátu, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy nebudú môcť odteraz v parlamente prehovoriť vo svojom materinskom jazyku. Veľká väčšina škôl s vyučovacím jazykom maďarským (približne 98 %) je v správe štátu. Zákon obmedzuje právomoci školských samospráv, čo znamená, že na základe príkazu štátneho úradu možno odvolať riaditeľa školy bez akéhokoľvek odôvodnenia. Takéto prípady sa už viackrát stali, keď sa riaditeľ školy postavil na odpor nariadeniam potláčajúcim právo na vyjadrenie národnostnej identity. Najnovšie v maďarských školách už ani triednu knihu nie je možné viesť vo vyučovacom jazyku.”-15 Prejavy nacionalizmu dostali v slovenskej verejnosti aj v slovenskej vládnej politike počas celého období rokov 1994 až 1998 veľmi veľký priestor. Popri debatách o vyššie spomenutých zákonoch, značný priestor na hrubo urážlivé nacionalistické prejavy poskytol napríklad priamy prenos slovenskej verejnoprávnej televízie z parlamentnej diskusie o madarsko-slovenskej základnej zmluve, ako aj komentovanie rokovania a rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora v Haagu o vodnom diele Gabčíkovo — Nagymaros.. Tri maďarské strany sa snažili na tieto provokácie reagovať rozvážne a dôstojne. Ich správanie nepochybne prispelo k tomu, že v maďarských obciach južného Slovenska nacionalistické provokácie nikde neviedli k národnostným incidentom a konfliktom. V slovenskej verejnosti a v slovenských stranách obávajúcich sa o svoju voličskú základňu aj po mečiarovskom období pretrvala zvýšená citlivosť na „maďarskú kartu“. Nacionalistická menšinová politika mečiarovského obdobia narobila v slovensko-madarských medzištátnych vzťahoch i v slovensko-madarských vnútroštátnych vzťahoch veľmi veľa škôd. Podľa svedectiev dobových prieskumov verejnej mienky a sociologických údajov v roku 1996 už aj v slovenskej verejnosti tvorili väčšinu tí, ktorí zodpovednosť za vytvorenie protimenšinovej atmosféry kládli za vinu predovšetkým vláde. Maďarský menšinový stranícky pluralizmus na Slovensku dosiahol počas mečiarovského obdobia napriek všetkému hranice svojej životaschopnosti: tri strany s rozličným ideovým zázemím a odlišnou ideologickou identitou, ktoré sa opierali o viac ako polmiliónovú maďarskú menšinovú voličskú základňu, boli v konfrontácii s nacionalizmom vládnej moci práve tak odkázané na vzájomnú úzku spoluprácu ako na pragmatické vzťahy so slovenskými opozičnými stranami, ktoré sa pripravovali na Mečiarovo odvolanie. V čase, ked bol slovenský nacionalizmus pozdvihnutý na úroveň vládnej politiky, sa ukázalo, že v hodnotovom systéme troch strán je na úrovni základných hodnôt viac prvkov, ktoré ich spájajú, ako tých, ktoré ich rozdeľujú. Dosiahnutie samosprávnosti menšinovej komunity, resp. obcí a regiónov južného Slovenska obývaných maďarským obyvateľstvom, zlepšenie a stabilizácia slovenskomadarských vzťahov - to by boli ciele, ktoré by boli bez súdržnosti všetkých troch strán práve tak nepredstaviteľné, ako pripojenie sa k opozičnému zväzku proti Vladimírovi Mečiarovi. Prípravy na zjednotenie sa uskutočnili na spoločnom sneme troch strán 21. júna 1998 v Dunajskej Strede, kde sa formovali pravidlá na vytvorenie systému spolupráce v rámci
