Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
ARANY A. LÁSZLÓ II. ä. ä sa vyskytuje za pôvodné p v polohe dlhej bez výnimky v nárečiach všetkých popisovaných osád, ba aj v nárečiach osád prechodných a aj v nárečí skupiny markušskej. Pr.: šästka či čästka NS., zašät či zašät19, začät, zašätok či začätok NS., rozhlätnút sä či rozhlädnút se, vihlät (okno), krátki (malé laty napr. na plote B.), klát či klát (klial), knäs (kňaz), jädro, esträp (jastrab), niesác, pamätka, pätí, pätok, penäz, präst, prädza (priadza), rädit (riadiť), porädok, poradní, urät, refäška alebo retäska, säha (siaha), doščähnúf (dosiahnuť), vsäknút (vsiakať), mesäc, smát (smäd), svätosť či svätost, svätošní (sviatočný), trast či trast (triasť), zatät (zaťať), vázai, zaväznút či zaväznút (zaviaznuť), väc (viac), zajäc, žädaf či žädat (žiadať), žädrtí (žiadni) mläšt (B.). V číslovkách: pädesät šezďesät, devädesät, pätí, ďevätí, (lesüti, dvacäti, päďesätí, devätka, desätka, dvacätka, päďesdtka či pädesät, devätí, pädesätí, desätka ap. ä sa zachováva vo všetkých ohýbaných tvaroch uvedených podstatných i prídavných mien. V deminutívach: djevsátko, chlapšätko, prasätko, kuršätko, ďalej: semäško, ščenätko, telätko, vbožätko, prasäška (mladáprašná sviňa) ap. ä je za pôv. e v neurčitkovom kmeni slovies L triedy, 2. vzoru (nakoľko sú známe). Vplyvom miestnych kvantitatívnych pomerov je ä aj v part. ť-vom u tých istých slovies. Táto part. podoba je novšieho pôvodu. Pr.: vzät, vzäl (častejšie vezmúl); žät (mimo B.aNS., kde je žet; inť. tvar sa málo užíva), zožal, častejšie: zožnúl (v ženskom rode je len podoba žäla;vôbec je to sloveso málo užívané, lebo znamená: srpom kosiť); od slovesa prijať známa je iba podoba: pripnúť, prijinúl; snäl, častejšie: sejmúl (infinitívna podoba sa neužíva); je len napnúť, napnúl; zatäl, viac zatnúť, zatnúl; klát, kläl ap. U týchto slovies badať všeobecnú tendenciu tvoriť novotvary podľa 11. triedy slovesnej. ä je za psi. e v koncovkových tvaroch ohnutých. Tak je v 3. os. plur. prítomného času niektorých slovies 111. a IV. triedy. III. trieda, 2. vzor: sed ä či sedä, vidä či vida, bolä, hledä či hledä He., horä, hermä, letá či letä, merzä či märzä He., misia, smerdä či smärdä He., sverbä, terpä, veda či vedä, visä ap. III. trieda, 3. vzor: bezä, klešä či kläšä, ležä, slišä, teršä, brunšä, kníšä, ser M, vr ešt ä či vreštä, boja sä, spä, stoja ap. IV. trieda: prosä, súdá či súdä, bjelä, blázna (ale častejšie: bláznejú), blúdä či blúdä, brána, búra, cúďä či cúdäi (horu čistiť), šis t ä či čistá NS.. hre šä, chod ä či chodä, chvála, kerstä či kerstä, mlátä, modla sä, nútä či nútä, mútä, pálä, smútä, strážä, strela, trúbti, všä či nčä NS., vráta či vráta, vlášä, hnoja, koja ap. 18 18 Častejšia je podoba: sašnúf. Slovesá 1. tr. prechádzajú do tr. II. 422
