Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
ARANY A. LÁSZLÓ dášä a p.2) Mená neživotné maj u kone. -a i -u, v skúp. n-sl. aj -a po mäkkých spoluhláskach. Pr. Betlära, Betľara (R.)f januára, smereka, herenška či harenčka, hrenka, dvora, duóra (R.), lesa, chleba, jeleňa či jeleňa; ledu či lädu, ľadu, dluhu, statku, mochu, žälu či žälu, žialu; džížďä (V. P.), kríza, košä a p. Vo V. P. a He. sú obecné tvary, ako: nit ó tára, farára, Kušnírä a p. Niektoré subst. majú obidve-koncovky, na pr.: boka, boku, roka, pondelka, potoka na celej oblasti, ale pondelku v H. a potoku v B. 3. D a t. sing. Osobné a živočišné mená majú koncovku-ovi, na pr.: šlevekovi (V. P.), stríkovi, riandarovi (R. handrár), koňovi, orelovi a p. Výnimku tvoria, ako obecne, slová náboženského štýlu: boh, otec, pán, sin, duch, ktoré majú pôvodnú koncovku -u. Slová: čert, človek, ďiabol majú koncovku -u aj -ovi. Substantíva neživotné majú koncovku -u, na pr. : potoku, vihledu, dubu, strachu, mrazu, kraju, nožu a p. Slovo pán mimo zvratov náboženského štýlu má koncovku -ovi. Avšak v postavení prístavkovom v spojení, ako pán farár, pán n'iótár a p. — má rovnako ako v lok. a instr. sg. — ustmulú koncovku gen.-ak. sg. -a, na pr.: Pána farárovi ukradli lampu. 4. Akuz. sing. U životných mien je v tejto funkcii obecne tvar genitívny na -a, ä, e, na pr. : Talijäna, droťara, meščiana (V. S.), haurana (R.), muža a p. Starý akuzatívny tvar zachoval sa iba vo zvrate: dať za múž. Neživotné majú pôvodný akuz., na pr.: poťiók, bok, obraz a p. V niektorých prípadoch počuť analogický tvar na -a, na pr.: smereka, javora a p. 5. V o k. sing, sa končí na -e, alebo -u, na pr. : pane, slovese, bože, sinú, bratú, mužu, beťaru. Po mäkkej spoluhláske je niekedy kone. -ä, v skúp. n-sl., na pr. : chlapča. Ináč vok. je zriedkavý, nahradzuje sa nominatívom. 6. L o k. sing, životné majú koncovku -ovi, -u, na pr. : furmanovi, strikovi, konu, psu, neživotné -e aj -u, na pr. : lese, 2) V B. sa vyskytuje podoba gen., akuz. na -e, na pr.: koho bud’em múze mať. Srov. vyššie v hláskosloví (sub 1). 388
