Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
ZPRÁVA O ČINNOSTI... naznačil pre činnosť komisie konkrétne úlohy a praktické smernice. Adalbert Arany ďakoval za vytvorenie základných podmienok vedeckej sberatel'skej činnosti maďarskej vysokoškolskej mládeže. Na jeho návrh sa rozhodlo, že sa vydá nárečový dotazník, ďalej že sa budú týždenne konať dobrovoľné praktické cvičenia, kde ssa poslucháči naučia fonetickámu spôsobu zapisovania nárečových textov, naznačia sa konkrétne problémy a úlohy, ďalej osvetlia sa metódy dialektologickej sberatel’skej práce. Dňa 28. V. 1937 mala komisia druhú svoju schôdzku za prítomnosti devätnástich členov pracovnej skupiny. Predseda mohol vyhadrif svoju radosť nad spontánnou pracovnou lúhou a vytrvalosťou maďarskej akademickej mládeže a zdôraznil svoju vieru, že z kruhu pracovníkov vyrastú samostatní vedeckí pracovníci. Za snemujúcu USS pozdravil zasedanie univ. prof. Václav Vážný, ktorý ocenil uvedomelú pracovnú snahu skupiny a sľúbil, že sa Jazykovedný odbor USS za jeho predsedníctva všemožne bude starať o to, aby zaistil mravné i finančné predpoklady pre rozvoj práce. Tajomník komisie referoval o tom, že sa uskutočnily zamýšlané praktické cvičenia, a to v dňoch 17. a 24. IV., 7. a 29. V. 1937. Na praktických cvičeniach referovali: Alexander Vajlok o klasifikácií maďarských nárečí; Adalbert Arany o fonetickom systéme vokalickom v maďarských nárečiach; Kazimír Zsilinský o spoluhláskovom systáme maďarských nárečí a Ján Bárdoš o hláskoslovných zmenách vokalických v maďarských nárečiach. Všetky tieto cvičenia boly hojne navštívené. Poslucháči si osvojili potrebné vedomosti fonetické, spôsob fonetického zpisovania i základné predpoklady metodologické, soznámili sa s jazykové zemepisnou a monografickou metodou pracovnou. Od prvého zasadnutia vykonaly sa všetky prípravné práce k vydaniu fonetickej časti metodického dotazníka, ktorý sa rozmnoží ešte pred prázdninami. Pre zaistenie hodnotnej prípravy ako i možnosti hodnotnej práce sústredila sa všetká práca k vytvoreniu vhodných predpokladov. Tak p. prof Ján Bakoš v rámci svojich prednášok venoval zvláštnu pozornosť otázkam maďarskej dialektologie. Tajomník komisie previedol reviziu knižnice maďarského seminára, usporiadal jej lingvistikú časť a zaobstaral novšie práce z dialektologie maďarskej. Komisia urobila úspešné kroky, aby sa zvíšila dotácia maďarského seminára. Prof Václav Vážný po celý čas informoval verejnosť, kompetentné miesta a úrady o hodnote zamýšlanej práce, budoval mravné aj hmotné predpoklady. Dopomohol k tomu, že komisia môže ešte pred prázdninami rozdeliť štipendia vo výške 2.100 Kč.(2000 Kč venoval komisii Sbor pre výskum Slovenska a Podkarpatskej Rusi a 100 Kč prezidium USS.) Tajomník podal program pre nasledujúci rok. Komisia svoju tretiu schôdzku mala dňa 7. júna 1938. Pre inostrannú zaujatosť predsedu prof. Jána Bakoša predsedal za prítomnosti pätnástich členov pracovnej skupiny prof. Václav Vážný. Zdôraznil, že uplynulý rok hodnotne kvalikoval pracovnú vôlu a schopnosť maďarskej akademickej mládeže, o čom svedčí vykonaná práca. Podrobnejšie o pracovných výsledkoch referoval tajomník. Konštatoval, že vytýčený program bol dôsledne splnený, ba do roka boly stanovené a splnené ďalšie úlohy. Bolo dosiahnuté naprosto spoľahlivej odbornej školenosti členov pracovnej skupiny i úmerných pracovných výsledkov. Dňa 10. júna bola vydaná prvá (fonetická) časť dialektologického dotazníka vecne triedeného s 1090 heslami a k rozmnoženiu bola prichystaná čiastočne aj ďalšia časť morfologická i syntaktická. Cez veľké akademické prázdniny pracovali členovia pracovnej skupiny na základe tohoto hláskoslovného dotazníka. Pred odchodom na prázdniny rozdelili sa prvé štipendiá vo výške 2.100 Kč dvanástim členom pracovnej skupiny, aby sa vytvorily mravné a finančné predpoklady práce v teréne. 319
