Bukovszky László: A Csehszlovákiai Magyar Demokratikus Népi Szövetség és a Mindszenty-per szlovákiai recepciója (Budapest-Somorja, 2016)
Földrajzinév-mutató
László Tóth bol prvý, ktorý okrem všeobecne známych udalostí upozornil aj na činnosť ilegálnych skupín vznikajúcich už na jar roku 1945 na ochranu práv maďarskej menšiny na Slovensku. Bol to on, ktorý vyvrátil tvrdenie, že Maďari na Slovensku po roku 1945 rezignovali na situáciu a zmierili sa s tragickými dôsledkami im prisúdenej kolektívnej viny. Príslušníci maďarskej inteligencie - predovšetkým Rezső Szalatnai, Rezső Peéry a Zoltán Fábry, ale aj rôzne zoskupenia a organizácie reagovali na vzniknutú situáciu publikovaním pamätí, memoránd a dokumentov. László Tóth okrem zverejnenia prameňov svojou dôslednou prácou zmapoval aj činnosť ilegálnych maďarských zoskupení a organizácií pôsobiacich v oblasti ochrany menšinových práv. Súčasne poskytol prvý impulz k tomu, aby v historiografii obdobia po roku 1945 dostal popri gravaminálnom pohľade na minulosť zelenú aj výskum odboja osobností a skupín z radov Maďarov na Slovensku. László Tóth tiež vyvrátil axiómu Zoltána Fábryho o rezignovanom vzťahu Maďarov na Slovensku k udalostiam po druhej svetovej vojne. Tóth totiž dokázal, že popri troch možných východiskách, podľa ktorých sa Maďari podľa Fábryho zachovali - demokrati, antifašisti a komunisti sa po zistení reality buď odsťahovali do Maďarska, alebo si zvolili cestu tichej pasivity či reslovakizácie, existovala aj štvrtá možnosť: protest, aktívna rezistencia a snaha o zmiernenie dôsledkov protimadärskej politiky československej vlády. Ilegálne skupiny, ktoré vznikli v apríli 1945 na ochranu ľudských práv, reprezentovali všetky spoločenské vrstvy maďarskej menšiny. Ich činnosť bola spoločná v tom, že statočne a odvážne vystupovali proti šovinistickej, protimadärskej politike československej vlády a slovenských národných orgánov. Z týchto skupín a organizácií bol najlepšie organizovaný a pôsobil najdlhšie Demokratický ľudový zväz Maďarov v Československu (CSMDNSZ) založený na jeseň 1945. Demokratický ľudový zväz vydal viac ako dvadsať memoránd, dôsledne upozorňoval na neľudské zaobchádzanie s príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, vystupoval s konkrétnymi návrhmi riešenia smerom k maďarskej vláde a cirkvám v Maďarsku i na Slovensku, vydával ilegálne noviny pod názvom Észak Szava a Gyepű Hangja a zdokumentoval krivdy spáchané na Maďaroch. Činnosť Demokratického ľudového zväzu je v kolektívnej pamäti Maďarov na Slovensku málo prítomná, hlavne v spojitosti s vykonštruovaným procesom proti ostrihomskému arcibiskupovi a kardinálovi Józsefovi Mindszentymu. Podnet na vznik Demokratického ľudového zväzu poskytlo dianie na Slovensku po prijatí Košického vládneho programu v apríli 1945. Bez statočného
