Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Egyéb kérdések
A földrajzi nevek használatáról a tankönyvekben odborných publikáciách, v tlači ako aj v literatúre. Aj endonymá, aj exonymá sú jednak súčasťou jazyka, ako aj národného kultúrneho dedičstva, jednak sú to odborné termíny, preto by sa malo umožniť žiakom škôl s maďarským vyučovacím jazykom osvojiť si tieto názvy v rámci vyučovania (obdobne to platí aj pre ostatné menšiny na Slovensku). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v príslušných dokumentoch z konferencií UNGEGN sa podporuje používanie endoným (aj paralelné používanie viacerých endoným) v kartografických dielach, obmedzovať používanie exoným sa odporúča na mapách, ktoré sú určené medzinárodnej verejnosti, zároveň sa však uznáva význam vžitých názvov ako súčasť národnej identity a národného kultúrneho dedičstva. Jedným z cieľov vyučovania je nielen naučiť žiakom učivo (obsah), ale aj príslušnú terminológiu, alebo ešte konkrétnejšie: bez používania správnej terminológie nie je možné vyučovať nijaký učebný predmet. Podobne nie je možné akceptovať učebnicu, v ktorej sa vyskytujú chyby v používaní terminológie. Súčasťou terminológie geografie sú samozrejme aj zemepisné názvy - a to nielen názvy objektov na území štátu, kde je určitý jazyk úradným jazykom, ale aj na území iných štátov, to znamená, že súčasťou slovenského geografického názvoslovia sú aj názvy ako napr. Benátky (tal. Venezia), Budin (maď. Buda), Durínsko (nem. Thüringen), Mys dobrej nádeje (JAR, Cabo da Boa Esperanza) a pod. Tvorenie a používanie termínov, geografického názvoslovia v ľubovoľnom jazyku je výhradnou záležitosťou hovoriacich (vedcov) daného jazyka (viď zákon č. 215/1995 Z,z., § 1, ods. 1). Tým možno vysvetliť aj fakt, že napr. slovenskými zákonmi nemožno upravovať používanie maďarskej terminológie - aj keď sa tieto terminologické výrazy vzťahujú na geografické objekty na území Slovenska a vyskytujú sa v učebniciach, ktoré sa používajú na školách s vyučovacím jazykom maďarským. Sporné prípady by sa mali vyriešiť rokovaniami a vzájomnou dohodou oboch národných autorít, týka sa to najmä používania ojkoným, ktoré boli stanovené úradnou cestou. Zastávame teda názor, že vzhľadom na špecifickú funkciu učebníc geografické názvoslovie (vrátane pomenovania objektov z územia SR) by sa mala používať v súlade so zvyklosťami jazyka, v ktorom sa daný predmet (napr. zemepis, dejepis) vyučuje. Samozrejme žiaci zo škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny si majú osvojiť aj súčasné oficiálne (štandardizované slovenské) názvy geografických objektov (vrátane slovenských exoným), z didaktického hľadiska by však bolo najlepšie uvádzať slovenské názvy a názvy v jazyku príslušnej menšiny formou slovníka buď na konci učebnice alebo ešte lepšie na tej istej strane, kde sa dané názvy vyskytujú. V tomto prípade by sa skôr zafixovali obidva názvy. Paralelné uvádzanie názvov v poradí slovenský štandardizovaný názov/názov v menšinovom jazyku alebo opačne nepodporujeme, lebo najmä u menších detí (napr. vo vlastivede) spôsobuje problémy pri čítaní a zvyšuje rozsah textu. Odkazy Dutkó, András: List of Hungarian Exonyms (http://www.zrcsazu.si/ungegn/WGO/Hungary_ Dutko_Exonyms.pdf) Glossary: Glossary of Terms for the Standardization of Geographical Names. (SR/ESA/STAT/ SER.M/85). New York: United Nations, 2002. Helleland, Botolv: The social and cultural values of geographical names. In: Manual for the national standardization of geographical names. United Nations Group of Experts on Geographical Names (ST/ESA/STAT/SER.M/88). New York: United Nations, 2006, s. 121 - 128. 573
