L. Juhász Ilona: Amikor mindenki a háborús állapotok igája alatt roskadoz… Erdélyi menekültek a mai Szlovákia területén. Adalékok az első világháborús migráció történetéhez - Notitia Historico-Ethnologica 6. (Somorja-Komárom, 2015)
20. Földrajzi mutató
21. Sedmohradskí utečenci na území dnešného Slovenska Príspevok k histórii migrácie počas 1. svetovej vojny (Súhrn) 27. augusta 1916 Rumunsko vypovedalo vojnu rakúsko-uhorskej monarchii, a 30. augusta rumunská armáda už obsadila Brašov a okolie pri východnej hranici ríše. Obyvateľstvo maďarsko-rumunskej pohraničnej oblasti bolo útokom prekvapené, preto sa mnohí dali na útek (často aj z miest, ktoré neboli bezprostredne dotknuté bojovými operáciami). Viaceré lokality, ktoré sa nachádzali v bojovej zóne, museli byť vyprázdnené na príkaz armádnych orgánov. Ľudí, ktorí zostali bez strechy nad hlavou, posielali do rôznych žúp, aj na dnešné územie Slovenska. Maďarská vláda by nebola bývala schopná zabezpečiť zásobovanie a prechodné ubytovanie utečencov, preto riešenie, ktoré stálo veiké materiálne aj iné obete, zostalo na pleciach obyvateľstva zázemia. Výskum problematiky tohto typu migrácie doteraz unikal pozornosti slovenských aj maďarských spoločenských vedcov. Máme len málo poznatkov o tom, ako sa riešili problémy spojené s ubytovaním utečencov, so zabezpečovaním ich stravovania, so zaškoľovaním detí utečencov a pod. či už na regionálnej alebo miestnej úrovni, dokonca nevieme ani to, kam presne utečenci prichádzali. Po sto rokoch túto tému už nie je možné skúmať klasickými metódami národopisu. Nemohli sme robiť rozhovory s respondentmi, čiže so súčasníkmi, ani s ich priamymi potomkami. Zostala nám možnosť bádania v archívoch a štúdium ďalšieho dôležitého zdroja: súdobej tlače. Táto práca sa obmedzuje na tento posledný zdroj. V období od konca roku 1916 do júla 1917 sa v maďarských periodikách, vydávaných v župných sídlach a iných väčších mestách na území dnešného Slovenska priebežne, takmer každodenne uverejňovali správy, reportáže, výzvy súvisiace s utečencami. Miestna tlač takto mapovala situáciu od ich príchodu až po ich odchod. Vďaka týmto článkom sa podarilo načrtnúť ucelený obraz o celom migračnom procese, vrátane územného rozloženia ubytovaných utečencov. Oproti doteraz prevládajúcemu názoru sme zistili, že Sedmohradčania neprichádzali iba do žúp s maďarským obyvateľstvom, ale aj na severné, slovenské územia, kde rovnako, ako v obciach s prevažujúcim maďarským obyvateľstvom, vyhlasovali peňažné i materiálne zbierky na ich podporu. Noviny zväčša už pred ich príchodom vyzývali obyvateľstvo na pomoc utečencom, pričom aj samotné priestory redakcií boli miestom, kde sa zhromažďovali peňažné dary. Nech už išlo o vlastnú zbierku, alebo o zbierku vyhlásenú županom či primátorom, v tlači sa priebežne zverejňovali jej výsledky, mená darcov aj darované sumy. Zbierali sa aj naturálie, potraviny a výrobky osobnej spotreby (šatstvo, topánky, domáce potreby atď). Kým na dedinách riešili ubytovanie u rodín, v mestách mohli na tento účel využiť aj internáty
