L. Juhász Ilona: Rítusok, jelek, szimbólumok. Tanulmányok az összehasonlító folklorisztika köréből - Notitia Historico-Ethnologica 5. (Somorja-Komárom, 2011)
A permonyik. A bányaszellem és bányamanó alakja a szöveges folklórban - különös tekintettel egy gömöri bányásztelepülés, Rudna hiedelemvilágára
58 A permonyík Versényi György 1880 A bányavidéki néphagyományok gyűjtéséről. Elmondatott a körmöcbányai magyar egyesület 1880. március 28-án tartott estélyén. In Beszédek. Losonc 43-76. p. 1890 A bányarémről. Ethnographia 1, 335-345. p. 1895 Felvidéki népmondák. Ethnographia 6, 123-132, 230-239. p. Vörös Ferencz szerk. és kiadja: 1909 Selmeczbánya. Adalékok a selmeczbányi diákélet történetéhez. 1. évf. 1. sz. Zsámboki László szerk. 1984 Közlemények a magyarországi ásványi nyersanyagok történetéből II. Miskolc. Žúdel, Ondrej 2000 Banícka nátura. Zbierka poviedok z baníckeho prostredia. Rožňava. Permoník Banský duch a banský škriatok v poverách baníckej usadlosti Rudná (Zhrnutie) V banských oblastiach po celej Európe je známa postava banského škriatka a banského ducha. Jednotlivé národy ich nazývajú rôzne a zaznamenali v súvislosti s nimi množstvo poverových príbehov. Obvykle ich opisujú ako postavy trpasličieho vzhľadu, ale na niektorých miestach sa objavujú v podobe obra. V ruke držia banícky kahanec alebo banícke náradie a podľa povery sú to duchovia baníkov, ktorých kedysi postihlo v hlbinách zeme nešťastie. Na základe ich skutkov a charakteru národopisná veda rozlišuje niekoľko typov. Môžu sa objaviť napríklad ako pomáhajúci alebo škodiaci duch, čiže pomáhajú baníkom pri nachádzaní rudy, môžu upozorniť na blížiace sa nebezpečenstvo, dokonca môžu miesto nich aj pracovať. Ak banského ducha nahnevajú, môže spôsobiť nešťastie, zasypanie bane a môže nechať zmiznúť aj rudu. Vo svojej štúdii autorka sumarizuje doterajšie výsledky národopisných výskumov v súvislosti s banským duchom a uvádza niekoľko menej známych povestí. Publikuje aj príbeh zaznamenaný počas rozhovorov s Martinom Lutherom, z ktorého vyplýva, že aj sám Luther veril v existenciu banských duchov. Doterajšie výskumy potvrdzujú, že na skúmané územie i do historického Uhorska sa do poverových predstáv tunajšieho obyvateľstva tieto postavy dostali prostredníctvom nemeckých baníkov, na čo poukazuje aj nemecký názov (Bergmandl). Štúdia predstavuje túto poverovú postavu v zrkadle materiálov z výskumov v obci Rudná so zmiešaným obyvateľstvom, ležiacej v blízkosti okresného sídla Rožňava, na území niekdajšej Gemerskej župy. Spomenutá obec a slovenské i maďarské obyvateľstvo okolitých dedín nazýva banského ducha, banského škriatka permoníkom, permonikom, perpónikom. Autorka na základe materiálov z výskumov v rokoch 2000-2002 predstavuje, aké poverové príbehy poznajú v obci a vôbec, nakoľko je medzi obyvateľmi známa táto poverová postava. Konštatuje, že zatvorenie miestnej bane (1979) prispelo k vyblednutiu poverových príbehov o permoníkoch v spomienkach obyvateľov. Kým v polovici 20. storočia sa jednému etnografovi podarilo zaznamenať aj taký príbeh, v ktorom informátor rozprával svoj vlastný zážitok s permoníkom, dnes už väčšina ľudí počula o nich len ako o postavách, ktorými strašili deti. Autorka zaznamenala aj poverovú poviedku, ktorá je takmer úplne zhodná s rozprávkou Snehulienka a sedem trpaslíkov.
