Simon Attila: Egy rövid esztendő krónikája. A szlovákiai magyarok 1938-ban - Nostra Tempora 18. (Somorja, 2010)
Helynévmutató
Zhrnutie Kronika JEDNÉHO KRÁTKEHO ROKU. Maďari na Slovensku v roku 1938 Rok 1938 sa ukázal ako prelomový rok nielen pre strednú Európu, ale aj pre celý kontinent. Bol to posledný mierový rok medzivojnového obdobia, ktorého udalosti však už predznamenávali blížiacu sa druhú svetovú vojnu. Pre strednú Európu boli kľúčovými udalosťami roku 1938 predovšetkým Anšlus a Mníchovský diktát. Kým doteraz publikované práce československú krízu v roku 1938 zužovali najmä na sudetonemeckú alebo slovenskú otázku, toto dielo chce odbornú literatúru zaoberajúcu sa dejinami Československa v roku 1938 obohatiť o nový pohľad a skúma predovšetkým vplyv udalostí roku 1938 na maďarskú menšinu žijúcu v Československu a postoj maďarskej menšiny na Slovensku v tomto krízovom období. Autor sa však nepokúša všetky tieto aspekty skúmať vytrhnuté z historického kontextu prvej Československej republiky, ale v jej súvislostiach, pričom zároveň bilancuje aj prvé dve desaťročia dejín Maďarov na Slovensku. Prvá kapitola prináša hodnotenie prvých dvoch desaťročí života maďarskej menšiny na Slovensku v období rokov 1919-1938. Zaoberá sa demografickými údajmi maďarskej menšiny, jej hospodárskymi a spoločenskými charakteristikami, kultúrnym životom, situáciou v oblasti školstva a dejinami jej každodenného života. Táto kapitola načrtáva charakteristické znaky národnostnej politiky československých vlád v medzivojnovom období, ako aj hlavné smery maďarskej politiky na Slovensku. Odhaľuje nám obraz spoločenstva, ktorého príslušníci sa stali občanmi Československa z donútenia, ktorí však, využijúc výhody demokratického usporiadania prvej republiky, dokázali žiť relatívne plným životom: mohlo pôsobiť viacero ich politických strán, mali bohatú kultúrnu a mediálnu činnosť a s výnimkou vysokého školstva sa mohli vzdelávať vo svojom rodnom jazyku. Práca však nezamlčuje ani to, že toto spoločenstvo bolo v mnohých ohľadoch znevýhodnené a že úsilia pražských vlád o československý národný štát v ňom vyvolávali averziu, ktorá im bránila stotožniť sa s myšlienkou československého štátu. Rok 1938 bol jubilejným 20. výročím vzniku Československej republiky, ale v dôsledku krízy republiky pretrvávajúcej od parlamentných volieb 1935 sa o oslavách nedalo vôbec hovoriť. Kríza mala rôzne dôvody, aície krajín zainteresovaných na zrušení Versailleského mierového systému, najmä Nemecka, ju spôsobovalo najmä neriešenie sudetonemeckej a slovenskej otázky. Predseda vlády Milan Hodža sa snažil nemeckú otázku eliminovať podporovaním neoaktivizmu aú prijatím Hlinkovej ľudovej strany do vlády - oboje bezúspešne. Druhá kapitola monografie sa po náčrte príčin československej krízy zaoberá postojom dobovej maďarskej politiky na Slovensku. Rozoberá maďarský (od nemeckého výrazne slabší) neoaktivizmus, venuje sa ľavicovým maďarským hnutiam a napokon uvádza, s akými predstavami vstúpila zjednotená maďarská opozícia do jubilejného roku. Tretia kapitola práce je venovaná komunálnym volbám v roku 1938. Význam májových a júnových volieb spočíval v tom, že prekročili rámec komunálnej politiky a občanom umožnili zaujať stanovisko v otázke ich vzťahu k Československej republike. V tomto duchu pristupovala k Sudetonemeckej strany (SdP) volby využiť na vytvorenie všemaďarskej jednoty, vládou čoraz menej podporovaní aktivisti sa snažili prípadným dobrým výsledkom potvrdiť svoju opodstatnenosť. Výsledok
