Simon Attila: Telepesek és telepes falvak Dél-Szlovákiában a két világháború között - Nostra Tempora 15. (Somorja, 2009)
Mutatók
Zhrnutie 283 tov na Južné Slovensko, ako aj fakt, že práve v Maďarmi obývaných oblastiach Južného Slovenska bol v čase pozemkovej reformy najvyšší počet neuspokojených nádenníkov a roľníkov. Podľa názoru autora sa pri plánovaní a realizácii kolonizácie dajú odhaliť predovšetkým tie národnoštátne snahy, ktoré slúžili pre zmenu etnického zloženia Južného Slovenska obývaného v čase štátneho prevratu ešte homogénnym maďarským obyvateľstvom, postupné poslovenčenie tejto oblasti, posilnenie bezpečnosti štátnych hraníc lojálnymi prisťahovalcami; a v konečnom dôsledku získanie ekonomickej a tým aj politickej moci prostredníctvom nacionalizácie poľnohospodárskej pôdy. To však, v akej miere boli tieto ciele naplnené, vyžaduje ďalší výskum. Poslednú, rozsiahlu kapitolu publikácie predstavuje zobrazenie osudu českých a slovenských kolonistov po revízii hraníc uskutočnenej na základe etnického princípu v dôsledku prvej viedenskej arbitráže. V novembri 1938 bola drvivá väčšina kolónií pričlenená k Maďarsku. Nová moc neskrývala snahu o likvidáciu dôsledkov kolonizácie interpretovanej ako násilné zasahovanie do etnickej štruktúry tohto územia. V dôsledku toho časť usadlíkov opustila svoju kolóniu dobrovoľne, iní odišli na Slovensko v dôsledku násilného zásahu maďarských štátnych orgánov, väčšina však zostala napriek všetkému na mieste. Kalvária na Slovensko odídených usadlíkov sa však týmto neskončila, veď na miestach vyznačených pre nich ako prechodné ubytovanie boli prijatí neraz s odporom, českí usadlíci boli dokonca autonómnou slovenskou vládou priamo vyhostení z krajiny. Monografia je obohatená bohatým obrazovým materiálom a mapami, zoznamom kolónií založených v rámci všetkých kolonizácií, krátkym životopisom významnejších osôb uvedených v tomto zväzku, ako aj doplnená registrom mien osôb a názvov obcí a miest.
