Simon Attila: Telepesek és telepes falvak Dél-Szlovákiában a két világháború között - Nostra Tempora 15. (Somorja, 2009)
9. Telepesek a történelem viharában
200 Telepesek a történelem viharában hiszen a cseh és morva telepesek szisztematikus elüldözésével egy időben számos kolónián a szlovák telepeseket is olyan inzultusok érték, amelyek következtében azok is elhagyni kényszerültek a visszacsatolt területeket. 27. kép. A szlovák lapok (jelen esetben a Slovenská Politika) nem ritkán túlzásoktól hemzsegő tudósításokban számoltak be a telepesek magyarországi sorsáról Maďari neslýchané týrali našich kolonistov. tíz na 2000 utečencov v Bratislave. V BratiiJav« - M. novembra. Slovenoký derük venoval doaľ pozorností.našim kolonistom, ktorých teraz po obsadení maďarských krajov honvédi 1 miestni maďarskí.obyvatelia vyháňajú po predbežnom týraní Lakmer bez groša. NaSi slovenskí kolonisti, ale s nimi aj českí, prichádzajú do Bratislavy, kde hľadajú prvú pomoc a rodu. V sobotu vočer prišlo do Bratislavy na 500 ďalších utečencov zo Žitného ostrova vlakmi a povozmi. Shŕbmažďôvoírwt zyttčSa na malom nádra/ž£ bratislavskom a' pohľnd hn nich ho) veľmi žalostný. Mnohí prišil ao svojimi dcfml á len v mi- IcKprlpadooh s najpotrebnejšími vecami, ktoré im maďarské vojsko dovolilo odmení’ * majetku, ktorý má hodnotu čiwto aj niekoľko 100.000 KČs. Ženičky .malý vyplakané oči, trlasly xa zimou a s vďačnosťou prljlmaly teplý čaj, jnmkýtovaný YWCou alebo b rail Hlavu kými skautmi. VSotkým utečencom bolo možno vyčítať z oôú hrúzu, ktorú“ mus pil v poslednom týždni v okupovanom, území prežiť. Utečenci súhlasne rozprávali — ako im maďarské obyvateľstvo po od ch odo čuHko-alovcnskélto vojská, začalo rozbíjať okuá ti v domoch'rabovať. lLrajom polulovalýna vraj teroristické tlupy, ktoré vyhroiovoly nlolcu kolo/ilstom Slovákom a C odlom, ale aj židom. OOroČnfho židovského obchodníka Last Iga v Korčanoch, ktorý sympatizoval b čcsko-Blovonslcou vecou, vraj tieto tlupy zavraždlly a Joho ženu tak ťažko zranlly, Že veľmi skoro v nemocnici y Dunajskej Stredo svojim zraneniam podľahla. Keď potom prišlo maďarské vojsko, začalo .pátrať po zbraniach a beda bola lomu, u ktorého ua£lo čo len tú najnevinnejšiu zbraft. Bez milosti putoval do váženia. Neobyčajne ťažko boli postihnutí kolonisti vo VärkpnI pri DunajskoJ Strede, S tamojším obyvateľstvom illl.kolonbrtl po mnoho rokov v úplnej Khode, ,kcď viok minulú nedeľu obsadilo obec maďarské vojŕik.o, nastal obrat,.tešte ipj Istej noci vyrabovalo maďarské obyvateľstvo kolonistov, rozbíjalo ich príbytky,' pri ôoíri étŕléľálô KJ z revolverov. Babova&ka trvala plné Štyri Jioxliny. Keď sl kolonisti druhélio .dúa 5SU Bťfliovať na četuicku stanicu v Dunajskej Stredo a žiadať o pomoc, doiWé sa im cdpo.Ypdi; „Tel, dávno už máte byt pdlíaľte! Pôda jtt tu maďarská, tu nemáte čo robiť!" Ešte horšie dopadli kolonisti u vojenského veliteľstva v Dunajskej Strede. Veliaci dôstojník na Ich sťažnosti odpovedut: „Svine, dobre sn vftm stalo!" Rozkázal potom kolonistom, aby sa postavili do rady, dal Ich po dvoch «viazať za ruky a uvrhnúť d o váženia, v ktorom sotrvall od štvrtím do piatka večera. Keď v piatok prlšly kolonistov hľadať ženy, uvrldi aj tieto do váženia k nim. - V piatok večer vykonali maďarskí-vojaci u vHzncnýcli kolonistov telesnú prehliadku, odobrali Im všetky peniaze » brutálne Ich pri tom ešte zbili a stýrali. Peniaze, ktoré Im vzali, boly dosť znnôné[ keďže kolonisti, obávajúci aa najhoršieho, vzali k sobo všetky svoje hotovosti. Tak jednému vz&ll vyše 3000 lits, druhému 8000 Kčs .a trotlemu dokonca 17.000 Kčs. NeßkorSlo vrátili každému 200 Kčh s poznámkou, že hu to na cestu postačí, lebo ■sa-n nich už Ocsko-SIovonsko postarú. ___ . Do Bratislavy prišlo údajno uí na 2000 utečencov. Koľko Ich ešte príde, nie Je ani približne možno odhadnúť. UtočCncl prichádzajú veľmi zbodAroní a bez ničoho. Pri rab oračkách poznajú Maďari lon nenávidených „buta tôtov". Nioktorí utečenci majú vyrazené zuby, iní krívajú od zranenia. V Kohblkúto údajne maďarské vojsko popravilo troch kolonistov. Mnoho kolonistov, Slovákov J Čechov, Maďari zatkli a väznia v Ostrihome. Utečenci, ktorí zachránili Iba holý život, nevedia zväčša ani o osude svojich rodín. ■<*V kolónii ôvchloYo, žilo 22 kolonistov. Keď sa vedelo, žo kolonía pripadne Maďarsku, maďarské, obyvateľstvo chcelo rabovať. Kolonisti postavili sa na odpor a Čakali nu príchod maďarského vojsko. Sklamali sa, lebo s maďarským vojskom prišlo asi 1Ô0 maďarských občanov, ktorí pod ochranou vojska rabovali. Jícď kolonisti briinlli svoj majátok, zakročilo vojsko á kolonistov vzalo do „ochrannej väzby". Postavilo IcliJk plotu, kde 1ch •» haaadcijýml bodákmi atrážlír vojaci a koloristom nozoátalo, len-dívať $&, ako mnďaraká aby*. vateľstvo v Ich domoch rabuje. Po ukončení robuvačky zostnly v domoch Hn« holé múry. Maďarskí vojaci pýtali sa po zbraniach, guľornátoch, ’pušiiách #tď.' jtíeď kolonisti odvetili/ ydč peamjú začal! ich vojaci biť pažbami pušiek a nnpokon ich rozoliliali. Z 23 kolonistov zostali doma iba dvaja starel s ťažkými zraneniami, kým ostatní ušli peši až do Pustého Kcdýmcšu a odtiaľ do Bratislavy. Podobná veci zažili kolonisti aj v Seldíne. \ A rod p ríi dl um o žilo 27 kolonistov, z nich 23 Slovákov. ôíaďarskc vojsko tu rabovalo a znásilňovalo nj ženy a mužov olirožovalo na životoch. V Takšonl, neďaleko Oalanty ..žije 8 Slovákov r. Hékôáéaby v Maďarsku, ktorých donútili domáci ľútila, aby vyzdobili svoje domy maďarskými prápormi a vítali maďarské vojsko. Keď to'uroblll, nadávali, zahnali ich doiuov a začali Un rozbijuť okná. Maďarské vojsko pofom pátralo po zbraniach, bezvýsledne a po nich elvllnô obyvateľstvo rabovalo. Maďarskí vojaci 1 Četníci na rabovačku pékojne a nečinne sa pozerali. V kolonli Štefánikovo bola neobyčajne surová rabovnčka. a qbyvjiteTstvo týrali n bili tak, žo plač a krik detí bôld~počuC až v Takšoul. Z majetku kolonistov nezostuly Iba holé múry. Maďar-, akých vojakov žtvul na slovenských kolonistov aj bývalý zamestnanec ČSD Rotko. NpbezpoČiič dobrodružstvo zažil istý.xoľník ľz Hurbanovej Vsi pri Send 9. novembra. Na cesle ho strhol maďarský vojnk k bicykla, sotil do jamy a keď-prišiel Istý dôstojník, spýtali sa ho, akej jo národnosti. Keď odpovedal, žo Moravan, vybili ho a polom ko.odviedli v sprievode dvoch četníkov k Čiernej vode, kde Íjo jeden z četníkov uderil od chrbta po hlave, takže spadol; potom ho dokopali a napokon hodili do vody, kde za nim dva razy aj vystrelili. Predtým vzali mu peňaženku s 240 Kč. Nešťastník sa rachrílnil n v Bratislave našiel svoju manželku, ktorá prežila tiež nebezpečné dobrodružstva. Štyria maďarskí vojaci sobmU jej 17roôného' cldapca n odviedli k vode, kde ui držali osem miestnych roľníkov. Chlapec sa vrátil len drahého dňa dopoludnia a za pol hodiny odišli do ČMko-SI ovens ka. Maďarské yojsko v Blažejove pri Dunajskej Strode ..vjóxBJa . kolo nl* Lov, .ikÍovt^C zbrage,. Keď Kolont/itJ odralill, íe Ich nemajú, boli postavení dn radu a maďandd dôstojníci počali Ich blf revolvermi po ústach lak. žo niekoľkým vytĺkli zuby. Keď vojsko odišlo, bola. rab o vačka. A telepesek sorsát illetően hiba lenne bármiféle általánosításba esni, hiszen az egyes kolóniák sorsában egymástól meglehetően nagy különbségeket lehet kimutatni. Míg néhány településről az összes telepest elűzték (pl. Macháza, Köbölkút), addig más helyeken gyakorlatilag valamennyi telepes család a helyén maradhatott a háború végéig (Durendapuszta, Hodospuszta, Kórószegmajor). Máshogy viselkedtek a fegyveres erők és a hatóságok a cseh és morva telepesekkel és máshogy a szlovákokkal, eltérő volt a hatóságok magatartása az egyes régiókban, s különbségek mutathatók ki abban a tekintetben is, vajon az ÁFH által létrehozott telepekről vagy magánkolóniákról volt-e szó, miközben a források leginkább csak az ÁFH által létrehozott telepesek sorsát dokumentálják. A magyar-szlovák határt önszántukból vagy erőszak hatására átlépő telepesek vallomásaiból509 mindazonáltal leszűrhetők olyan tapasztalatok, amelyek hűen tükrözik a magyar hatóságoknak a telepesekkel szembeni magatartását. 509 A pozsonyi országos rendőr-főkapitányság 1938. november 14-én kiadott rendeletében a Magyarországhoz csatolt területről Szlovákiába menekülő személyek kihallgatását és ennek jegyzőkönyvezését rendelte el. Ezekből a jegyzőkönyvekből ad gazdag, de szubjektív válogatást Deák: i. m. II.
