Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
Čast' IV.
Vznik oprávnenia k živnostenskému podnikaniu 59 predstavuje účinný nástroj k zabráneniu vstupu „persona non grata“ do živnostenského podnikania. Je reálne predstaviteľný prľpad, že rozhodovanie súdov o vine, resp. nevine danej osoby je zdĺhavé, ktorého následkom prekážka bezúhonnosti nebude naplnená, pretože bez právoplatného odsudzujúceho rozsudku nemôže správny orgán odmietnuť vydanie koncesnej listiny. V takom prípade by mohol - podotýkam: by mohol, správny orgán využitím možnosti správneho uváženia, s poukazom na prebiehajúce trestné konanie odmietnuť vydanie koncesie osobe, ktorá je evidentne hrozbou pre verejný záujem a spoločnosť. Na druhej strane je však predstaviteľná aj opačná situácia, keď chýbajú isté kvalitatívne znaky v rozhodovaní správnych orgánov, potom vzniká hrozba nedôsledného a nelegálneho obmedzovania podnikateľskej slobody zo strany pracovníkov živnostenských úradov. Napriek tomu, že súčasná dikcia zákona dovoľuje použitie inštitútu správneho uváženia, živnostenské úrady pri vydávaní koncesných listín sa prikláňajú k reštriktívnemu výkladu a používajú správne uváženie v minimálnej - zanedbateľnej - miere. Uvedený výklad a prax živnostenských úradov síce môže naznačovať to, že pre vydanie koncesnej listiny je právny nárok, podobne ako v prípade živnostenských listov, až na ten rozdiel, že splnenie osobitných podmienok v prípade koncesovaných živností je striktnejšie a platia iné procesnoprávne ustanovenia. Aj keď viac-menej je tomu tak, musíme mať na zreteli, že pri koncesovaných živností platí všeobecná charakteristika koncesie, ktorá vykazuje nasledujúce vzťahy:- Koncesia sa vztahuje na individuálny prípad a zakladá práva a povinnosti konkrétneho subjektu. Individualita a konkrétnosť spočíva predovšetkým v konkrétnosti veci a osoby a tým sa odlišuje od normatívnych aktov so všeobecnou povahou.- Je aktom aplikácie práva, prostredníctvom čoho sa objektívne právo stane subjektívnym, teda sú konkretizované všeobecné právne normy, podľa potreby daného prípadu.- Vydáva sa na žiadosť konkrétneho subjektu.- Má konštitutívny charakter, pretože prostredníctvom svojej existencie a účinnosti zakladá také práva a povinnosti, ktoré predtým neexistovali.
