Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
Čast' IV.
54 Vznik oprávnenia k živnostenskému podnikaniu tenského oprávnenia stanovuje trojročný zákaz prevádzkovania živnosti od právnej moci rozhodnutia živnostenského úradu, ktorým bolo dané oprávnenie zrušené. Ide pritom o absolútny zákaz k prevádzkovaniu alebo výkonu akejkolVek živnosti, bez ohľadu na to, či sa jedná o živnosť ohlasovaciu alebo koncesovanú. 2. kapitola: Relatívne podmienky prevádzkovania živností Ako už bolo uvedené, splnenie relatľvnych, teda osobitných podmienok sa nevyžaduje pri prevádzkovaní všetkých živností. Diferenciácia živností podľa toho, či k ich prevádzkovaniu sú potrebné určité zvláštne podmienky vyplýva zo skutočnosti, že nie každá podnikateľská aktivita - činnosť je rovnako náročná. Niektoré činnosti predpokladajú dosiahnutie určitého vzdelania, iné zase absolvovanú prax, alebo sú aj také, pre ktoré žiadna oficiálna kvalifikácie neexistuje. Na druhej strane však nie je možné odhliadnuť od skutočnosti, že existujú aj činnosti, charakterizované v zmysle ŽZ ako živnosti voľné, istú kvalifikáciu však predpokladajú, inak by ich nebolo možné vykonávať riadne v zmysle § 29 ŽZ. Pod samotným pojmom osobitné podmienky prevádzkovania živnosti sa skrývajú dva typy odborností, zručností, a to „odborná spôsobilosť“ a „iná spôsobilosť“. Táto „iná spôsobilosť“ prestavuje takú podmienku, ktorá nie je odborná v zmysle ŽZ, ale k prevádzkovaniu istých činností sám ŽZ alebo lex specialis vyžaduje. Otázka inej spôsobilosti je však problematická, pretože ani zákon, ani doktrína ju dostatočne nevymedzuje, isté skutočnosti je možné dedukovať iba z textu zákona. Sám ŽZ používa tento pojem zriedka. Podľa vymedzenia § 19 a násl. ŽZ vyplýva, že primárnou podmienkou prevádzkovania živnosti je odborná spôsobilosť69, iná spôsobilosť potom nastupuje len vo forme napr. bezpečnostných, pracovnoprávnych, hygienických pravidiel, obsiahnutých vo zvlášt-69 V ustanoveniach § 19; § 21 a § 22; § 24; § 27 ŽZ sa používa pojem „odborná spôsobilosť", ale ani raz sa nespomína „iná spôsobilosť“.
