Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
Čast' IV.
Časť IV. Vznik oprávnenia k živnostenskému podnikaniu „Živnostenské oprávnenie je kvalifikovaným oprávnením, na ktorého existenciu je viazaná možnosť realizácie živnostenského podnikania s príslušnými subjektami“59 - tak znie stručná a jednoduchá definícia. Pod týmto pojmom sa však skrýva viac, ako z teoretického, tak z praktického hľadiska. Pojem „oprávnenie“ je jeden z troch významov slova „právo“ a je výrazom možnosti určitého subjektu istým spôsobom sa chovať. V tomto význame teória práva hovorí o práve subjektívnom. Teória práva ďalej stanovuje, že subjektívne právo je vždy založené na práve objektívnom, ktoré predstavuje súbor všeobecne záväzných pravidiel chovania, teda súbor právnych noriem. Objektívne právo tak vymedzuje práva a povinnosti subjektov a možné právne vzťahy v abstraktnej rovine, pričom subjektívne právo je výrazom konkretizácie všeobecnej právnej normy, čo do subjektov, objektu a predmetu. Objektívnym právom disponuje každí, ale subjektívne právo náleží danému subjektu. Tak živnostenské oprávnenie, ako výraz objektívneho práva po živnostenský podnikať, je možné označiť za subjektívne verejné právo. Verejnoprávna povaha živnostenského oprávnenia sa následne odzrkadľuje pri jej vzniku, existencii a zániku, ktoré je vždy spojené s ingerenciou orgánu verejnej moci. Pričom sa obvykle charakterizuje práve táto dichotómia práva objektívneho a subjektívneho, zabúda sa na tretí význam slova právo, ktorý je síce z právnoteoretického hľadiska menej podstatný a označuje osobnú slobodu, teda dovolenosť istým spôsobom sa chovať. Právo podnikať je ústavne zaručeným právom každého občana. Výkon práva je upravený a obmedzený zákonmi, pretože ani táto občianska sloboda nemôže siahať do nekonečna. 59 Prúcha, P.: Základní pojmy a inštitúty správního práva, Masarykova univerzita, Brno 1998, str. 401.
