Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)

Čast' II.

24 Vymedzenie živnostenského podnikania Z pohľadu praxe je tento stav nežiaduci preto, lebo znižu­je právnu istotu, ktorá by mala byť prvoradou zásadou každé­ho právneho štátu. Súčasná prax živnostenských úradov je taká, že kategorizáciu živností volných uskutočňujú na zákla­de zoznamov OKEČ, ktoré nie sú právnymi normami ani pub­likované a verejne prístupné - ako by to bolo možné očakávať pri práci živnostenských úradov. Napriek tomu používanie týchto zoznamov je nutné, pretože predchádzajú isté nerieši­teľné situácie z pohľadu živnostenských úradov30. Napriek tomu je potrebné vysloviť jednoznačný názor o potrebe legis­latívneho riešenia tohto problému. Dobrým príkladom pritom môže byť česká právna úprava, ktorá v § 73a ods. 1 českého živnostenského zákona splnomocnila vládu ČR k vydaniu vlád­neho nariadenia č. 140/2000 Sb., ktorým sa stanovuje zoz-30 „Nie proto - teoreticky vzato - nebráni podnikatelúm ohlásit napf. všech­­ny existující živnosti volné, s poukážem na § 6 a § 7 slovenského živ­nostenského zákona. Živnostenské oprávnení k provozování všech exis­­tujících živností volných by tak vzniklo pouhým ohlásením. Je zrejmé, že takové jednání je společensky nežádoucľ, živnostenský úrad však tomu nemuže účinné zabránit. Samotná forma, v jaké se živ­nostenský list vydá v pŕľpadé takového ohlásení, je již problém živnos­tenského úradu, nikoliv podnikatele. Živnostenský úrad muže takové ohlásení zamľtnout pouze poukážem na to, že na jednom živnostenském listu muže být uvedená pouze jediná živnost, a tak náklady na poŕízenľ takového podnikatelského oprávnéní by vyrostly exponenciálni rýchlostí. Takové ŕešeníje však sporné, neboťje bežné uvádéní i vice živností vol­ných na jediném živnostenském listé. Ďalší téžko ŕešitelný problém praxe se vynoril současné s novelami pŕed­­pisú o sociálnľm zabezpečení. Podie nich muže žádat o podporu v neza­mestnanosti jen ten, kdo aktivné hledá práci. Tato skutečnost se proka­­zuje osvédčenľm vydaným podnikatelem, u néhož nezaméstnaný práci hledal, nieméné ji nedostal, s poukážem na napf. kvalifikaci resp. nekva­­lifikaci nezamestnaného. Nékolik podnikatelú na Slovensku hned „na druhý den“ ohlásilo volnou živnost s pfedmétem činnosti „Vydávanípotvr­­zenínezamestnaným“, pričemž jejich činnost spočívala ve vydávání potvr­­zení za úplatek, že nezamestnaného zaméstnat nemohou. Zabránit tako­­vému „podnikaní" z pohledu živnostenských úradu Ize pouze s poukážem na § 3 odst. 3 slovenského živnostenského zákona, který ŕíká, že „živ­nosťou nie je ani činnosť, ktorá svojou povahou spĺňa znaky živnosti, ale je v rozpore s dobrými mravmi". Otázkou však zústává, zda se tato čin­nost skutečné pfičí dobrým mravúm." Hulkó, G.: Má český živnostník méné volnosti než slovenský?, Právni rádce 12/2004, str 24.

Next

/
Oldalképek
Tartalom