Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
Čast' II.
18 Vymedzenie živnostenského podnikania vané činnosti, zahrnujúce rôzne typy zastupovania napr. na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, zmluvy mandátne. Typickým príkladom je pre taký typ podnikania práca advokátov a komerčných právnikov. Dôkladná úprava obchodného mena je mimoriadne dôležitá aj z pohľadu súťažného práva, ktoré pozná niekoľko typov nekalosúťažného konania v súvislosti s obchodným menom (napr. vyvolanie nebezpečia zámeny, parazitovania na povesti a iné). Vlastné obchodné menője jedno z najdôležitejších identifikačných znakov podnikateľa a jeho podnikateľskej činnosti. S vlastným obchodným menom je spojené aj vlastné riziko a zodpovednosť. To v zásade znamená, že podnikateľ za svoje záväzky zodpovedá sám. Ak sa dopustí porušenia právnej povinnosti, nesie priamu zodpovednosť. Právna konštrukcia zodpovednosti pri závislej činnosti iná: ak sa protiprávneho konania dopustí zamestnanec podnikateľa, ktorý plní pokyny svojho zamestnávateľa, zodpovednosť vzniká voči osobe tretej - zamestnávateľovi. Zodpovednosť zamestnanca môže nastúpiť, ale nemusí. V prípade že nastúpi, tak sa to posudzuje podľa pracovnoprávnych predpisov, ale naďalej platí, že porušenie právnej povinnosti je pričítané jeho zamestnávateľovi. Ako už bolo v úvode na to poukázané, posledným znakom a najčastejšie aj cieľom podnikania je zisk, majetkový prospech - klasický znak podnikania. Nie je pritom rozhodujúce, či daná osoba skutočne dosiahla reálny zisk, dôležitý je úmysel zisk dosiahnuť. Z toho dôvodu za činnosť podnikateľskú nie je možné považovať napr. poskytnutie bezúročnej peňažnej pôžičky, pretože nesmeruje k dosiahnutí zisku: nie sú naplnené základné pojmové znaky podnikania, aj keby šlo o vzťah medzi podnikateľmi. Jediným diskutabilným miestom v tejto súvislosti je forma zisku. Je nutné aby zisk mal formu výhradne peňažnú, alebo môže mať aj formu nepeňažnú? Právna veda označuje za značne sporné trvalú a výlučnú nepeňažitú formu zisku. Posúdenie otázky zisku je závislé od toho, či dikcia zákona umožní pochopiť „zisk“, ako všeobecnú hodnotu, ktorá môže, ale nemusí byť vyjadriteľná v peniazoch, alebo, že sa ziskom
