Angyal Béla: Kisalföldi tanyák. Gúta és vonzáskörzetének településnéprajza - Lokális és regionális monográfiák 7. (Somorja-Komárom, 2012)
Rövidítések jegyzéke
Resumé - slovenský súhrn Béla Angyal Samoty v Podunajskej nížine ETNOGRAFIA SÍDELNEJ ŠTRUKTÚRY KOLÁROVA A OKOLIA Autor sa v tejto práci venuje vzniku a rozvoju samôt, rozptýlených sídiel v okolí Kolárova od ich vzniku až po prelom tisícročia. Skúmaná oblasť sa rozprestiera na Dolnom Žitnom ostrove a na Matúšovej zemi. Stretávajú sa tu záplavové územia viacerých riek; pred protipovodňovými úpravami mali v tunajšom hospodárení určujúce miesto záplavy. 15 obcí, zahrnutých do výskumu, sa nachádza pri dolnom toku Dudváhu, Malého Dunaja, Váhu a Nitry, leží v oblasti, ktorá bývala močaristá, sužovaná záplavami. Väčšina obcí bola založená v období Arpádovcov. Počas 150-ročnej tureckej okupácie bolo toto územie na hranici podmaneného teritória, v blízkosti dvoch obranných pevností, komárňanského a novozámockého hradu. V tomto období tu bolo spustošených viacero dedín. Veľkú časť chotára prenajímalo mesto Kolárovo (Gúta) od svojho zemepána, ostrihomského arcibiskupa. Orná pôda Kolárovčanov ležala vo vyššie položených, od záplav chránených častiach prenajatého územia. Poddaní od konca 18. storočia postupne stratili svoju pôdu, nakoľko ju Ostrihomské arcibiskupstvo začalo obhospodarovať vo vlastnej réžii. Do ukončenia protipovodňových úprav, do konca 19. storočia bolo najdôležitejším odvetvím hospodárenia chov dobytka. Príčinou boli nepriaznivé podmienky obrábania pôdy, komplikovaný riečny systém, záplavové oblasti. Každý gazda choval čo možno najviac zvierat. Dobytok prezimovali v chotári v provizórnych stavbách zvaných akol (mn. číslo aklok). Tieto vznikali v ťažko dostupných, močiarmi rozdelených, odľahlých častiach chotára, za riekami. Prvá písomná zmienka o aklok pochádza zrvého, jozefínskeho vojenského mapovania už vidieť hospodárske budovy aj v extraviláne Sokolca, Bodze, Kameničnej a Nesvád. Rozľahlosť chotárov a časté záplavy si vyžiadali vznik systému hospodárskych dvorov za riečnymi tokmi a barinami. Ak/ok slúžili predovšetkým na prezimovanie dobytka, ale v ostatných častiach roka poskytovali aj prístrešie pre gazdu, skladovalo sa tu hospodárske náčinie a úroda. O dobytok sa starali čeľadníci. Podľa viacerých údajov sa v okolí aklok obrábala aj pôda. Vzhľadom na riečnu sieť hospodárske stavby vznikali v skupinách na vyvýšeninách. Ich počet sa v ďalšom období výrazne zvýšil: druhé vojenské mapovanie dosvedčuje ich existenciu už aj v odľahlej časti chotára Dolných Salíb, v katastri Nededu za Váhom či na lúkach Zemianskej Olče. Prechodne obývané budovy sa objavili aj v sadoch v záplavových územiach. Zásadnú zmenu v živote a hospodárení skúmanej oblasti priniesli protipovodňové úpravy realizované v 19. storočí, ako vybudovanie hrádzí či kanálov na odvod spodných vôd. Stále väčšie časti územia sa stali obhospodarovateľnými, zmenšovali sa lúky, záplavové územia ohraničili hrádze. Rástol význam pestovania rastlín, zavádzali sa intenzívnejšie spôsoby chovu dobytka. Vďaka týmto zmenám sa menila aj úloha chotárnych stavieb, aklok. Ku koncu 19. storočia, keď sa pôda okolo nich premenila na ornú pôdu, stali sa z nich permanentne obývané stavby, tane. Tieto boli najprv obydlím sluhov, neskôr sa sem začali sťahovať synovia hospodára so svojou novou rodinou. Obrábanie oráčin, pestovanie obilnín si vyžadovalo permanentnú prítomnosť roľníkov. Dopravu, styk s dedinou stažova-252
