Viga Gyula (szerk.): Nagytárkány. I. Tanulmányok a község településtörténetéhez és néprajzához - Lokális és regionális monográfiák 5. (Somorja-Komárom, 2006)
L. Juhász Ilona: A halállal, halottakkal kapcsolatos hiedelmek és temetkezési szokások
Povery spojené so smrťou, so zosnulými a pohrebné zvyky (Zhrnutie) Vo svojej štúdii sa zaoberám poverami spojenými so smrťou, so zosnulými, s pohrebnými zvykmi v usadlosti , ako aj so zmenami v kultúre cintorínov od prvej polovice 20. storočia do súčasnosti. Pretože v obci okrem rímskokatolíkov žijú aj príslušníci iných náboženských konfesií, zvláštnu pozornosť som venovala zachyteniu zhôd a odlišností. Skúmala som aj to, či je rozdiel medzi pohrebnými zvykmi Slovákov a Maďarov a zaujímala som sa aj o to, do akej miery sa rozšírili občianske pohreby, ktoré sa namiesto cirkevných obradov snažili preferovať v dobe komunistickej vlády. V skúmanej lokalite nastalo za posledných takmer sto rokov mnoho menších zmien v pohrebných zvykoch i v pohrebnej liturgii. Tieto sa uskutočňujú jednak pod vplyvom spoločenských a hospodárskych zmien, jednak pod vplyvom modernizácie. Za uplynulé približne jedno desaťročie najväčšiu zmenu priniesla so sebou zmena miesta pohrebu. Za prvý podstatný míľnik môžeme považovať zánik pochovávania z domu, keď na pomerne krátku dobu sa stal týmto miestom rímskokatolícky kostol, a to nielen pre katolíkov, ale aj pre zosnulých iného vierovyznania. Vybudovanie nového domu smútku na cintoríne v roku 2001, resp. otvorenie nového cintorína v roku 2002 v niektorých prvkoch tiež zmenili pohreb, čo iste ovplyvnila aj skutočnosť, že v súčasnosti sa pochováva ešte aj v starom i v novom cintoríne. Samotnú pohrebnú liturgiu tieto zmeny neovplyvnili. Čo sa týka smútočného obradu, v poslednej dobe sa u katolíkov vynechali dva staré zvykové prvky, a to oplakávanie zosnulého v prednese kantora a smútočný kar. Tieto zmeny teda nie sú výsledkom vyššie spomenutých činiteľov, ale ani v jednom prípade nejde ani o prirodzený proces. Oplakávanie zosnulého i smútočný kar zakázal miestny farár na vyšší cirkevný príkaz. Rovnako zakázal farár ak zvonenie v prípade smrti človeka, ktorý pochádzal z dediny, ale sa odtialto odsťahoval. Počas môjho terénneho výskumu som zistila, že zakázanie karov dedinské spoločenstvo citeľne nezasiahlo, ale oplakávania, ktoré kantor napísal a spieval konkrétne na osobu zosnulého, im veľmi chýbajú a niektorým sa nepáči ani zakázanie zvonenia pre bývalých obyvateľov obce. 0 silnom náboženskom cítení obyvateľov obce svedčí, že občianske pohreby, propagované štátnymi orgánmi v komunistickom systéme sa tu neujali, pred zmenou režimu sa uskutočnili dohromady dva a po zmene politického systému ani jeden. Po druhej svetovej vojne až do prevratu v roku 1989 sa na pohreboch obvykle zúčastnil aj jeden z vedúcich pracovníkov zamestnávateľa zosnulého, ktorý predniesol krátky rozlúčkový prejav, v ktorom vyzdvihoval zásluhy zosnulého. Tento zvyk u rím s ko katolíkov po zmene spoločenského systému úplne zanikol, u ostatných konfesií je dnes už tiež zriedkavosťou. Veniec však obyčajne vždy prinesie na pohreb niektorý kolega. Veľmi sa líši pohreb Svedkov Jehovových od pohrebov príslušníkov ostatných konfesií, čo sa prejavuje najmä v odmietaní formalít, nebdejú pri zosnulom, neusporadúvajú kar. Viaceré archaické poverové a zvykové prvky (napr. oplakávanie) sa už dávnejšie vytratili z praxe, ale niektoré dodnes žijú (napr. dodnes ešte mnohí veria v povery, spojené so smrťou a v ústnom podaní sú známe viaceré poverové príbehy). Doba bdenia pri zosnulom, ktorý bol príslušníkom niektorej z historických cirkví, je dnes už len na jedna hodina, čiže celonočné bdenie, bežné ešte na začiatku 20. storočia, sa skrátilo, je však živé u každej konfesii, napriek tomu, že dnes sa už pochováva z domov smútku. Mnohí ešte aj dnes zakryjú zrkadlo, zastavia hodiny, práve tak, ako keď sa pochovávalo z domu. Samovrahov už aj v prvej polovici 20. storočia pochovávali rovnako ako tých, čo zomreli prirodzenou smrťou, a nepochovávali ho za ohradou cintorína alebo pri jeho okraji, ale tam, kde ostatných. V priebehu uplynulého storočia nastala 474
