Viga Gyula (szerk.): Nagytárkány. I. Tanulmányok a község településtörténetéhez és néprajzához - Lokális és regionális monográfiák 5. (Somorja-Komárom, 2006)
Bona Bernadett - Páll István: Nagytárkány népi építkezése
Ľudové staviteľstvo vo Velkých Trakanoch (Zhrnutie) Prvá časť štúdie podáva náčrt prírodných podmienok, ktoré kedysi určovali základný stavebný materiál budov v usadlosti. Na pomery pred druhou polovicou 19. storočia, keď prebiehala regulácia vodných tokov riek Tisa a Bodrog a rozsiahle likvidácie lesných porastov, väčšinou nemáme konkrétne údaje, ale na základe rastlinného porastu a reliéfu terénu, zhodných s ostatnými usadlosťami Medzibodrožia, možno predpokladať, že sa od nich neodlišoval. Konkrétne údaje poskytujú štatistické súpisy z prelomu 19.-20. storočia, v ktorých sa nachádzajú aj číselné údaje o jednotlivých obciach, medzi nimi aj Veľkých Trakán. Tieto doplňujú jednotlivé listy Maďarského etnografického atlasu, vzťahujúce sa na toto obdobie, avšak konkrétne údaje o Veľkých Trakanoch v ňom nenájdeme, pretože táto dedina nebola výskumným bodom. Na pomery začiatkom minulého storočia poukazuje zozbieraný materiál z vtedy už prebiehajúcich národopisných výskumov v okolitých regiónoch (užské Potisie, Medzibodrožie, Szabolcs na dnešnom maďarskom území a pod.), ktorý sa kvôli podobnému prírodnému prostrediu môže vzťahovať aj na našu obec. Z údajov vyplýva, že vo Veľkých Trakanoch na prelome 19.-20. storočia mala väčšina obytných domov steny z nepálených tehál (viac ako 93 %), polovalbová konštrukcia striech bola pokrytá trstinou takmer v 80 % prípadov, z ostatných malo viac než 19 % šindľovú krytinu. Veľká časť budov bola postavená na kamenných základoch z kameňa, dovezeného z kameňolomu v Szentesi (takmer 70 %), čo bolo mimoriadne dôležité kvôli často prevlhčenej pôde. Akiste kvôli ľahko zaobstarateľnému kameňu nemáme údaje o rozsiahlejšom výskyte stavieb s vypletanou stenou, veď kamenný základ ochránil budovu pred nasiaknutím vlhkosti zo zeme. Pre porovnanie uvádzame aj podobné údaje z niektorých okolitých obcí, aby sme poukázali na vzťah Veľkých Trakán k svojmu okoliu. K roku 1910 sa už čiastočne zmenila situácia: trstinové strechy boli v krátkom čase nahradzované plechovými, škridlovými alebo bridlicovými strechami (už len 43 % bolo trstinových) a začal sa vytvárať obraz dediny, ktorý je pre túto obec dodnes charakteristický. Dnešný stav si vezmeme pod lupu na základe recentných výskumov. Najdôležitejšie poznatky, ktoré z nich môžeme vyvodiť, sú nasledovné: Dávnejšie nebol natolko oddelený na gazdovstve priestor pre ľudí od priestoru pre zvieratá., ako je to dnes na portách vo Veľkých Trakanoch. V zadnej časti dvora, za obytnou budovou, dostali miesto zvieratá a hospodárske budovy. Oproti obytnému domu stojí studňa, za ňou letná kuchyňa. Každá z budov, pripomínajúcich minulosť, bola postavená z nepálených tehál, zhotovených Cigánmi alebo budúcim majiteľom domu. Tieto domy už dostali 40-50 cm-ový kamenný základ, ku ktorému doviezli kamene zo szentesského kameňolomu. Zachované charakteristické stropové konštrukcie: doštený strop, pod ktorým sú hrady a po dĺžke domu sa nachádza aj pozdĺžna hrada, mešternica. Krokvovú konštrukciu strechy charakterizuje polovalbová sedlová strecha, ale nachádza sa tu aj jediná výnimka, podlomená sedlová strecha. Táto výnimka poskytla možnosť na bohatšiu výzdobu štítu: na vytvorenie výklenku v murovanom štíte medzi vetracími otvormi povale, na orámovanie štítu, resp. na vytvorenie omietkových ríms klasicistického charakteru. Krytinami striech, ktoré tu aj dnes možno vidieť, sú bridlica, škridla a niekde ešte aj plech, nájdeme tu však aj strechy s miešanou krytinou na jednom dome, t.j. inú krytinu má strecha na prednej a inú na zadnej časti domu. Pôvodné členenie domu: izba-kuchyňa-komora sa premenilo na: izba-kuchyňa-izba, k čomu mohli pristavať ešte jednu izbu, komoru alebo maštaľ. 288
