Bukovszky László (szerk.): Egy régió története a XI. századtól 1945-ig. Mátyusföld - Lokális és regionális monográfiák 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2005)

Helynévmutató

ske povinnosti a prijatie urbárskeho patentu v roku 1853. Všetky tri udalosti od základu zmenili právne postavenie poddaných a na bývalých feudálnych panstvách, premenených na veľkostatky, sa začala modernejšia poľnohospodárska výroba. Na základe nových vlastníckych vztahov, vytvorených v druhej polovici 19. storočia, vznikli na Matúšovej zemi viaceré konkurencieschopné veľkostatky. Majetky rodiny Esterházyovcov v Bernolákove, Senci, Tomášikove a v Dolnom Jatove alebo hospodárstva cukrovaru v Sládkovičove produkovali významný objem poľnohospodárskej výroby. Štátoprávna zmena po prvej svetovej vojne priniesla Matúšovej zemi uskutočnením pozemkovej reformy podstatné vlastnícke zmeny. Odňaté, vyvlastnené veľkostatky pridelil štát predovšetkým usadlíkom slovenskej, českej a moravskej národnosti, ktorí prišli do regiónu, ako aj zostatkovým vlastníkom, s adekvátnym materiálnym zabezpečením. Odbyt poľnohospodárskych produktov bol v tejto oblasti pomerne veiký. Čiastočne ho zabezpečovali obchodníci v regióne, ale aj menšie priemyselné závody na spracovanie poľnohospodárskych produktov.

Kultúrne dejiny Matúšovej zeme sa od stredoveku až po rok 1918/19 vytvárali súbežne so všeobecným duchovným vývojom krajiny. Po Trianonskej mierovej dohode musela maďarská väčšina v regióne vychádzať zo zmenenej spoločensko-politickej situácie. Zúročením po stáročia nazhromaždeného duchovného kapitálu však dokázala, i napriek príslušnosti k Československu, obhájiť a nanovo vybudovať kultúrny a spoločenský život.

Na rozvoj vzdelanosti stredovekého Uhorska, ale aj celej Európy mala veľký vplyv duchovná sila cirkvi. Kresťanská vzdelanosť ako súčasť všeobecnej kultúry sa rozširovala predovšetkým z benediktínskeho kláštora v Diakovciach, neskôr aj prostredníctvom premonštrátskeho rádu usadeného v susednej Šali. S prítomnosťou benediktínov v Diakovciach súvisí aj prvá súvislá madärská jazyková pamiatka, Halotti beszéd a Könyörgés. Liturgickú knihu, známu ako Prayov-kódex používali v Diakovciach, resp. v susednom Matúškove v rokoch 1228-1241. Pred bitkou pri Moháči a aj v nasledujúcom období otvorili humanizmus a reformácia cestu k vzdelávaniu vo všetkých smeroch. Toto obdobie a neskôr aj obdobie protireformácie priniesli Matúšovej zemi aj viaceré udalosti celouhorského významu. S podporou rodu Thurzovcov pôsobil v Čiernom Brode významný kazateľ Gál Huszár. V Šintave vdäka nim pôsobil Peter Bornemisza, bývalý vychovávateľ básnika Valentína Balassu, ktorý tu založil aj známu tlačiareň. V Senci sa narodil „fanatik, obeť a v ušľachtilom zmysle slova blázon madärskej literatúry", Albert Szenei Molnár, významný jazykovedec a teológ. Už na konci 16. storočia sa Šaľa so svojím jezuitským kolégiom stala centrom protireformácie v regióne. V 17.-18. storočí vzdelanosť regiónu určovala baroková kultúra, ktorá bola v úzkom vzťahu s protireformáciou. Vývoj meštianstva v 19. storočí priniesol so sebou aj nové možnosti vzdelávania. V kruhoch inteligencie a silnejúceho meštianstva začali od druhej polovice storočia vznikať rôzne spolky. Kasína (Kaszinó Egyesület) a Spoločenské krúžky (Társaskör) vznikli bez výnimky v bývalých mestečkách (Galanta - 1874, Šaľa - 1878). Vtedajšia spoločnosť stála pri zrode množstva viac-menej životaschopných spolkov, vznikajúcich až do roku 1918/19. V druhej polovici 19. storočia sa v záujme pozdvihnutia vzdelanostnej úrovne jednoduchých ľudových vrstiev zakladali čitateľské krúžky a spolky. Kultúrne spolky, ktoré existovali do roku 1945, charakterizovala mnohostranná činnosť. V období svojho rozkvetu venovali pozornosť predovšetkým ochotníckemu divadelníctvu, zakladaniu spevokolov a mimoškolskému vzdelávaniu. Popri kultúrnych spolkoch patria k dejinám kultúry tejto doby neodmysliteľne aj športové kluby, ktoré postupne vznikali už od začiatku 20. storočia. Športový život bol charakteristický hlavne futbalom. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že v roku 1933 bolo v rámci regiónu až 16 členských oddielov združených v Maďarskom telovýchovnom zväze v Československu (Csehszlovákiai Magyar Testnevelő Szövetség). K dejinám kultúry regiónu sa organicky viaže vznik a vývoj periodickej tlače, ktorá sa objavila na konci 19. sto375