L. Juhász Ilona: Rudna. I. Temetkezési szokások és a temetőkultúra változásai a 20. században - Lokális és regionális monográfiák 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

10. Függelék

Novovzniknutú obyčaj klásť označenia na miesta smrteľných nehôd, dokladá aj skúmaná lokalita. Prvým príkladom sú pamätné tabule venované mladému mužovi, ktorého koníčkom bolo jaskyniarstvo. Jedna z tabúľ je umiestnená na mieste úmrtia, druhá pri vstupe do jaskyne. V zákrute, kde v roku 1995 zrazili jedného mladého človeka, vztýčili pamätný kameň. Na strom, na ktorom sa jeden mladý človek obesil, umiestnili jeho priatelia drevený kríz a ručne písanú tabuľu. Tieto miesta navštevujú príbuzní a priatelia zosnulého.

Dokumentovať skúmanú tému v priebehu jedného storočia nie je ľahkou úlohou, nakoľko pamäť informátorov nie je vždy spoľahlivá. Netýka sa to len dávnej minulosti. Aj udalosti nedávnej minulosti sa v pamäti ľudí veľmi rozmazávajú a preto niektoré vzájomne si odporujúce údaje bolo potrebné viackrát overovať. Nesmieme zanedbávať ani otázku, odkiaľ respondent jednotlivé informácie získal (pozri napr. Halloween). Väčšina informátorov rôznym poverovým predstavám a príhodám verí, no niektorí sa k nim stavajú nedôverčivo a nájdu sa aj takí, ktorí v ne neveria. Ak si uvedomíme, že podľa niektorých informátorov dodnes žijú v dedine bosorky, ktoré najnovšie často škodia, porobia aj kravám, dostávame sa k poznatku, že organickú súčasť života človeka žijúceho v modernom svete tvoria nezávisle na svetonázore, s ktorým je každodenne konfrontovaný, poverové predstavy. Veľmi intenzívne ho zaujímajú otázky súvisiace s posmrtným životom a rôzne nevysvetliteľné javy. Mnohí obyvatelia obce už vyhľadali veštcov, aj tých ktorí majú schopnosť komunikovať s mŕtvym. Javí sa to potrebné aj dnes. V porovnaní s obyčajmi pretrvávajú poverové predstavy v oveľa väčšej miere.

335