L. Juhász Ilona: Rudna. I. Temetkezési szokások és a temetőkultúra változásai a 20. században - Lokális és regionális monográfiák 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

10. Függelék

Príčiny úmrtia boli v priebehu storočia rôzne. Pokým na začiatku storočia si vyžiadali svoje obete epidémie (cholera, malária, týfus), koncom storočia narástol počet úmrtľ v dôsledku rôznych nádorových ochorení'. Bývalí baníci umierali tiež skôr ako ostaní. V prvej svetovej vojne prišli o život traja, v druhej svetovej vojne siedmi obyvatelia. Niektoré z ich hrobov sú iba pamätníkmi, nakoľko ich pochovali na mieste, kde padli. Zvláštny pomník nebol postavený ani obetiam prvej, ani druhej svetovej vojny. Pomerne veľa nešťastí sa stalo v lese, počas ťažby dreva, niekoľkí umreli aj v dôsledku dopravných nehôd. Pomerne vysoký je počet samovrážd, najmä obesení.

Na začiatku storočia pochovávali samovrahov na okraji cintorína. Počnúc druhou štvrtinou storočia ich už pochovávajú tak, ako ostatných. V priebehu storočia umrelo viacero malých detí v dôsledku rôznych nešťastí, nehôd a v tom čase ešte neliečiteľných chorôb. V posledných desaťročiach dvadsiateho storočia bola úmrtnosť detí minimálna. Na cintoríne nie je vymedzené zvláštne miesto pre hroby detí. Udiali sa aj rôzne vraždy. V prvej polovici deväťdesiatych rokov (1993) umiestnili jednému mladému človeku pochádzajúceho z Rudnej do automobilu bombu a výbuch spôsobil jeho smrť.

Dedinský cintorín, v ktorom sa aj v súčasnosti pochováva, sa nachádza na severnej strane hlavnej cesty prechádzajúcej cez obec, na pomerne strmej strane kopca. Na viacerých miestach susedí s obytnými domami. Starý cintorín (na ktorom sa už v priebehu

20. storočia nepochovávalo) leží na západ od neho. Cintoríny sú vedľa seba, delí ich len cesta. Miesto starého cintorína dnes označuje zvonica rímskych katolíkov a prícestný kríz.

Na cintoríne využívanom v súčasnosti pochovávajú od druhej polovice 19. storočia a to podľa konfesionálnej príslušnosti, v hornej časti cintorína katolíkov, v strede luteránov a v dolnej časti kalvínov. Katolíckych Rómov pochovávali v najvyššej časti a členov jedinej židovskej rodiny v obci na východnej strane cintorína, rovnobežne s miestom určeným pre pochovávanie katolíkov. Pôvodný systém pochovávania sa v súčastnosti v podstate úplne narušil. Dôvodom toho je v prvom rade existencia mnohých konfesionálne zmiešaných manželstiev a tendencia uprednostňovať pri výbere miesta hrobu príbuzenský vzťah pred konfesionálnou príslušnosťou. Na narušení pôvodného systému pochovávania má podiel aj zmenený charakter hrobov a náhrobníkov. Od polovice 20. storočia sa hroby ohradzujú betónom a od začiatku osemdesiatych rokov sa náhle a rýchlo rozširuje pochovávanie do tzv. krýpt. Potom už nebolo možné, aby do klesnutého hrobu prarodičov, alebo starých rodičov pochovali ďalšieho zosnulého z rodiny. S objavením krýpt sa postupne stalo pravidlom, že takto upravili aj hroby, ktoré dovtedy neboli zakryté betónom. Okolie hrobov ohradených betónom často obložia betónovými platňami alebo kamennými kockami, čím sa čoraz viac zmenšuje priestor na ďalšie pochovávanie.

Hroby sú orientované severo - južne, náhrobníky sú na strane, kde má zosnulý hlavu, nápis sa nachádza na vnútornej strane náhrobníka.

Aj materiál, z ktorého sa náhrobníky zhotovujú, sa v priebehu skúmaného storočia zmenil. V prvých desaťročiach bolo materiálom, z ktorého sa zhotovovali kríže, v prvom rade drevo alebo kov. Po roku 1945 sa vo väčšej miere rozšírili náhrobníky z betónu, umelého mramoru, mramoru a granitu. Aj drevené náhrobníky kalvínov a luteránov alebo aj ploché kamenné náhrobníky vystriedali náhrobníky zo spomínaných novších materiálov. Z toho vyplýva, že náhrobníky predstaviteľov všetkých troch cirkví sú čo sa týka materiálu a tvaru viac-menej rovnaké. Odlišnosťou, hoci tiež nie nevyhnutnou, je symbol kríža, ktorý sa nachádza na katolíckych náhrobníkoch. Z vtedajších židovských náhrobníkov v súčastnosti už nenájdeme ani jeden. Čo sa týka nápisov, od rímskych číslic sa postup333