Liszka József: Szent Háromság egy Isten dicsőségére… A Szentháromság kultusza a szlovákiai Kisalföld népi vallásosságában a szakrális kisemlékek tükrében - Jelek a térben 5. (Somorja-Komárom, 2015)

10. Mutatók

Kult Najsvätejšej Trojice v ľudovej nábožnosti Podunajskej nížiny v zrkadle malých sakrálnych objektov

(Zhrnutie)

Kniha podáva prehľad o zobrazeniach Najsvätejšej Trojice na drobných sakrálnych pamiatkach v oblasti Podunajskej nížiny a pokúsi sa ich včleniť do širšieho, stredoeurópskeho priestoru a kontextu. Základným prameňom publikácie bol Archív drobných sakrálnych pamiatok v komárňanskom Výskumnom centre európskej etnológie Fórum inštitútu pre výskum menšín. Táto databáza síce zahŕňa celé, viac ako 500 km dlhé územie južného Slovenska, obývaného prevažne maďarským etnikom, však štúdia sa sústreďuje len na región Podunajskej nížiny, teda zhruba na oblasť juhozápadného Slovenska. Na základe doterajších výskumov z tohto územia vieme o 93 vyobrazeniach Svätej Trojice na voľnom priestranstve. Treba však zdôrazniť, že tu máme na mysli výlučne len samostatné sochy Svätej Trojice, resp. Božie muky s vyobrazeniami Svätej Trojice, táto publikácia sa zaoberá len touto skupinou pamiatok. Na voľnom priestranstve stojace objekty Svätej Trojice na skúmanom území možno rozdeliť do viacerých skupín:

1. Vertikálne usporiadanie

1.1. Trón milosti

1.2. Trón milosti vo forme prícestného krucifixu

2. Horizontálne usporiadanie

2.1. Najsvätejšia Trojica ako Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch svätého, zobrazeného vo forme holubice

2.2. Najsvätejšia Trojica a nanebovzatie Panny Márie

2.3. Najsvätejšia Trojica a korunovanie Panny Márie

2.4. Najsvätejšia Trojica a korunovaná Panna Mária

Jednotlivé typy a subtypy v publikácii sú prezentované s bohatým dokumentačným materiálom (ako porovnávací materiál sú zastúpené aj rôzne vyobrazenia Najsvätejšej Trojice z interiérov kostolov a kaplniek), napokon typologický a ikonograficky sú umiestnené do širšieho, stredoeurópskeho kontextu.

Nápisy objektov sú analyzované v samostatnej kapitole. Autor sa zaoberá aj s príležitosťami a dôvodmi postavenia jednotlivých objektov. Menšia časť skúmaných pamiatok bola postavená síce z príležitosti rôznych epidémií (ako všade v Európe), no v prípade väčšiny objektov sa nedalo jednoznačne určiť konkrétnu príležitosť. Väčšina objektov pochádza z druhej polovice 19. storočia. Najstaršia je z roku 1715 a najmladšia z roku 1937. Umiestnenie sôch Najsvätejšej Trojice z celkového počtu 93 v 52 prípadoch je blízke okolia kostola. Samostatná kapitola sa zaoberá s kultom Svätej Trojice z aspektu osobnej pobožnosti, ako i s jej verejným kultom (požehnávací obrad z roku 2015 je podrobne dokumentovaný). V prílohe sa nachádza rozsiahla databáza, ktorá obsahuje podrobné opisy jednotlivých objektov, bohatú fotodokumentáciu, ako aj nadväzujúcu literatúru.

Na slávu najsvätejšej Trojice, jedného boha...