Horony Ákos - Orosz Örs - Szalay Zoltán: A hely nevei, a nyelv helyei. A kisebbségi nyelvi jogok története Szlovákiában 1918-2012 - Jelek a térben 4. (Somorja, 2012)
1948 - 1989
98 1948-1989 hivatalos érintkezésben való használatának jogát. Az utolsó pillanatban megcsonkított jogszabályból ugyanakkor kimaradtak a nemzetiségek önigazgatását, gazdasági és kulturális egyenjogúságát, valamint az államhatalom gyakorlásában való egyenjogú részvételét szavatoló részek, s nyelvük hivatalos érintkezésben való használatának lehetőségét is az általuk lakott területre korlátozták. A nemzetiségi alkotmánytörvény végrehajtási törvényeket is feltételezett. A szlovák kormány Nemzetiségi Tanácsa 1969 nyarán ki is dolgozta a nemzetiségi szervekkel és képviselettel, a nemzetiségi oktatásüggyel, a nemzetiségi kultúrával, valamint a nemzetiségi nyelvhasználattal foglalkozó törvények politikai irányelveinek tervezetét. Eszerint biztosítani kellett volna a nemzetiségek nyelvének a hivatalos érintkezésben való használatát az általuk lakott járások székhelyein és minden olyan településen, ahol részarányuk elérte a 10%ot. Ezeken a helyeken lehetővé tették volna a nemzetiségek nyelvének használatát a nemzeti bizottságok tárgyalásai és a bírósági eljárás során is, mint ahogy a hivatalos iratok, a közintézmények megjelölése, az utca- és településnevek is kétnyelvűek lehettek volna. A nemzetiségi alkotmánytörvény végrehajtási törvényei a Husák-féle normalizációs rendszer húsz éve alatt egyáltalán nem születtek meg. Ezek helyett alsóbb szintű rendeletek és utasítások szabályozták a kisebbségi nyelvek használatát a bírósági eljárás során, tették lehetővé a személynevek anyanyelvi bejegyzését az anya-A I hálta Színpad társulata l'iľakovóban (I.utcncci járás) Pozsony/Bratislava, 1988 Magyar szövegbe illesztett szlovák helységnévmegjelenítés egy, a szlovákiai magyar kultúrát bemutató könyvben Slovenský geografický názov v madarskom texte v knihe, ktorá prezentuje madarskú kultúru na Slovensku Display of a Slovak place-name inserted into a Hungarian text, in a book introducing Hungarian culture in Slovakia Nom de ville slovaque dans un texte en hongrois, dans un livre sur la culture hongroise en Slovaquie Pelsôc/Plešivec, cca. 1965 Szlovák-magyar-orosz nyelvű transzparens, egy hatvanas évekbeli rendezvényen Slovensko—madarsko—ruský transparent na podujatí v šesťdesiatych rokoch Slovak-Hungarian-Russian transparent at an event in the sixties Banderole en slovaque-hongrois-russe, à un événement dans les années 60 dohody o novom, pre všetky tu žijúce menšiny uspokojivom ústavnom zákone o menšinách. Pražská Národná rada ústavný zákon č. 144 o národnostných menšinách nakoniec prijala 27. októbra 1968, ako dodatok k ústavnému zákonu o federácii. Tento zákon okrem toho, že uznal Madarov, Nemcov, Ukrajincov (Rusínov) a Poliakov ako štátotvorných prvkov, v dôsledku jeho charakteru rámcového zákona len doplnil a systematizoval dovtedy existujúce národnostné práva. Pre menšiny okrem iného zabezpečil možnosť pre vzdelávanie v menšinovom jazyku, založenie kultúrnych a spoločenských organizácií, vydávanie vlastnej tlače a možnosť používania vlastného jazyka v úradnom styku. V poslednej chvíli však zo zákona boli vynechané také návrhy, ako samospráva národnostných menšín, hospodárska a kultúrna rovnoprávnosť a tiež časti, ktoré by garantovali rovnoprávne zastúpenie pri riadení štátu. Používanie menšinového jazyka sa obmedzil na regióny, kde žili príslušníci národnostných menšín. Ústavný zákon o národnostných menšinách mal obsahovať aj vykonávacie predpisy. Národnostný výbor slovenskej vlády v lete 1969 vypracoval návrh politickej smernice o národnostných organizáciách a ich zastúpení, vzdelávaní, kultúre a používaní menšinového jazyka. Podľa toho sa malo zabezpečiť používanie národnostného jazyka v úradnom styku všade tam, kde pomer obyvateľov národnostnej menšiny dosiahol 10%. V týchto obciach malo byť umožnené používať jazyk menšiny na rokovaniach národných výborov, na súdoch, v úradných spisoch, označiť verejné inštitúcie a tiež názvy obcí a ulíc mali byť dvojjazyčné.